Ide o príjem nerezidenta SR za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona o dani z príjmov, t.j. napr. o úhrady za poskytnutie práv na použitie (resp. za použitie) počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a iné.
Z uvedených príjmov sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o rezidenta zmluvného štátu. V zmluvách uvedená problematika spadá do článku „Licenčné poplatky“. Ak ide o rezidenta so sídlom alebo bydliskom v členskom štáte EÚ, môže využiť ustanovenie zákona o dani z príjmov a takto zaplatenú daň v našej republike považovať za preddavok na daň (§ 43 ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov).
ZDANITEĽNOSŤ PRÍJMOV NEREZIDENTNÝCH DAŇOVNÍKOV Z POČÍTAČOVÝCH PROGRAMOV (SOFTVÉRU)
Pri posudzovaní zdaniteľnosti príjmov zo softvéru u nerezidentov na území SR sa postupuje podľa zákona o dani z príjmov a príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak je úhrada príjmov zo softvéru vyplatená nerezidentovi, ktorý je rezidentom nezmluvného štátu, pri posudzovaní zdaniteľnosti týchto príjmov sa postupuje výlučne podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.
Slovenská republika pri výklade zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia prihliada na aktuálne znenie Komentára k Modelovej zmluve OECD a aplikuje dynamický prístup k výkladu zmlúv.
Pri posudzovaní zdaniteľnosti príjmov zo softvér, ktoré plynuli nerezidentnému daňovníkovi do 31.decembra 2025, sa postupuje podľa § 22 ods. 1 písm. d) bodov 1 a 2 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998, výhrady k článku 12 MZ OECD 2017 a pripomienky ku Komentáru k článku 12 MZ OECD 2017.
Pri posudzovaní zdaniteľnosti príjmov za softvér, ktoré plynú nerezidentnému daňovníkovi od 1.1.2026 (a to aj v prípade, že plnenie plynie zo zmlúv uzatvorených pred 1.1.2026) od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „rezident“) alebo od stálej prevádzkarne nerezidenta umiestenej na území Slovenskej republiky (ďalej len „stála prevádzkareň“) sa postupuje podľa usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/016959/2025-724 (Usmernenie-MF-SR-k-prijmom-zo-softveru-u-nerezidentov.pdf).
V súvislosti s kvalifikáciou príjmov zo softvéru na účely zákona o dani z príjmov a príslušných ZZDZ je potrebné rozlišovať
- poskytnutie softvéru ako služby - zdaniteľnosť príjmu sa posudzuje podľa článku 7 príslušnej ZZDZ a § 16 ods. 1 písm. a) ZDP, resp. § 16 ods. 1 písm. e) bod 10 ZDP
- poskytnutie práva na osobné použitie softvéru ako produktu - od 1.1.2026 nie je podstatné, či softvér je štandardizovaný alebo nie - zdaniteľnosť príjmu sa posudzuje podľa článku 12 príslušnej ZZDZ a § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod ZDP
- poskytnutie práva na komerčné použitie autorského práva na softvér - zdaniteľnosť príjmu sa posudzuje podľa článku 12 príslušnej ZZDZ a § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP
- poskytnutie tajného vzorca, tajného postupu alebo know-how na vývoj softvéru - zdaniteľnosť príjmu sa posudzuje podľa článku 12 príslušnej ZZDZ a § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod ZDP
- prevod (scudzenie) autorského práva k softvéru - zdaniteľnosť príjmu sa posudzuje podľa článku 13 príslušnej ZZDZ a nespadá do rámca príjmov podľa § 16 zákona o dani z príjmov, a preto nie je zdaniteľným príjmom nerezidenta na území Slovenskej republiky.
FAQ
Otázka č. 1 – Licenčné poplatky platené za právo na použitie ochrannej známky rezidentovi ČR
Slovenská obchodná spoločnosť vypláca poplatok za licenciu – právo na použitie ochrannej známky - rezidentovi ČR, ktorý je skutočným vlastníkom týchto príjmov. Má sa pri výplate takéhoto príjmu uplatniť zrážková daň? Alebo sa príjem vyplatí v plnej výške a rezident ČR ho zdaní sám v ČR? Aký je správny postup?
Odpoveď
V predloženom prípade predpokladáme, že rezident SR (vymedzený v § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov) vypláca českému rezidentovi príjmy charakteru licenčných poplatkov. Taktiež predpokladáme, že daňový rezident ČR nemá na území SR stálu prevádzakreň, ktorej by mohol byť predmetný príjem prisúditeľný.
Príjmy plynúce rezidentovi Českej republiky (skutočnému vlastníkovi licenčných poplatkov) za ochrannú známku od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, sú zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len zmluva) na území SR (štát zdroja príjmov), pričom maximálna suma dane podľa článku 12 ods. 2 tejto zmluvy nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
Podľa článku 12 ods. 3 písm. a) zmluvy výraz licenčné poplatky použitý v odseku 2 označuje platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.
Predmetné príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka v súlade s ustanovením § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov), pričom predpísané tlačivo je možné získať u miestne príslušného správcu dane, resp. na internetovej stránke www.financnasprava.sk.
Český rezident sa môže rozhodnúť, či využije možnosť vysporiadať si svoju daňovú povinnosť na území Slovenskej republiky podaním daňového priznania, v ktorom si odpočíta od dane daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň (§ 43 ods. 7 zákona o dani z prímov), alebo bude považovať svoju daňovú povinnosť za splnenú vybraním dane zrážkou.
Otázka č. 2 - Obstaranie zákazkového softvéru od rezidenta Srbska
Daňovník (slovenská spoločnosť) obstarala od srbského nerezidenta zákazkový softvér (licenciu) na obdobie dvoch rokov. Dodávateľ vykonal prispôsobenie softvéru na základe špecifických požiadaviek slovenskej spoločnosti. Je slovenská spoločnosť na základe nového metodického usmernenia č. MF/016959/2025-724 povinná uhradiť zrážkovú daň v SR z nákupu licencie?
Odpoveď
V súvislosti so zdaňovaním príjmov za poskytnutie práva na použitie softvéru podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona o dani z príjmov dochádza od 1.1.2026 k zmene. K realizácii tejto zmeny vydalo MF SR metodické usmernenie - Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/016959/2025-724 k zdaniteľnosti príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou z počítačových programov (softvéru).
Zmena od 1.1.2026 sa aplikuje v prípade - Poskytnutia práva na osobné použitie softvéru ako produktu (článok 6 usmernenia).
Bez ohľadu na skutočnosť, či ide o štandardizovaný softvér alebo neštandardizovaný softvér, príjem za poskytnutie práva na osobné použitie softvéru spadá do rámca príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona o dani z príjmov, t. j. ide o „priemyselný“ licenčný poplatok. Zároveň musí byť splnená podmienka, že pojem „softvér“ je explicitne zahrnutý do definície licenčných poplatkov v príslušnej ZZDZ. Nakoľko pojem „licenčný poplatok“ v príslušnej ZZDZ so Srbskom výslovne nezahŕňa aj príjem za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie softvéru (pojem „softvér“ nie je explicitne zahrnutý do definície licenčných poplatkov), tento príjem nie je zdaniteľný na území Slovenskej republiky (zaradíme ho do článku 7 zmluvy).
Otázka č. 3 - Výkon priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej činnosti užívateľa
V Usmernení Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/016959/2025-724 k zdaniteľnosti príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou z počítačových programov (softvéru) je v článku 6 uvedené, že „Príjem za poskytnutie práva na použitie softvéru ako produktu uvedený v druhom a treťom bode spadá do rámca príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona o dani z príjmov a článku 12 ZZDZ, len ak je softvér určený a používaný na výkon priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej činnosti užívateľa, a ak jeho použitie v rámci tejto činnosti generuje jeho užívateľovi príjmy.“ Ako sa má vykladať podmienka „jeho použitie v rámci tejto činnosti generuje jeho užívateľovi príjmy“?
Odpoveď
Príjem nerezidenta za poskytnutie práva na použitie softvéru ako produktu spadá pod zdaniteľné licenčné poplatky iba v prípade softvéru nadobudnutého pre použitie v rámci podnikateľskej činnosti nadobúdateľa (nie je opodstatnené skúmať dosahovanie príjmu), príjem sa nedosahuje v tom prípade, ak je softvér obstaraný nadobúdateľom na súkromné účely.
Pre účely splnenia podmienky článku 6 usmernenia postačuje aj nepriame generovanie príjmov. Zahŕňa aj situácie, kedy je softvér využívaný v podporných, administratívnych, riadiacich alebo interných procesoch, ktoré sa z ekonomického hľadiska podieľajú na celkovom dosahovaní, udržaní a zabezpečení zdaniteľných príjmov daňovníka.
