Príjmy zo služieb (§ 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov)

Príjmom zo zdrojov na území SR nerezidenta SR je aj príjem zo služieb podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak tento príjem plynie od rezidenta SR resp. od nerezidenta SR, ktorý má na našom území stálu prevádzkareň, na ťarchu ktorej idú vyplácané príjmy.


Zdaniteľné príjmy nerezidenta SR za poskytnuté služby plynúce od rezidenta SR, resp. od nerezidenta SR so stálou prevádzkarňou, na ťarchu ktorej vyplácané príjmy idú, je predmetom zabezpečenia dane prostredníctvom platiteľa dane a tiež predmetom konečného vysporiadania prostredníctvom daňového priznania podaného daňovníkom.
Zabezpečenie dane sa neuplatňuje pri výplate, poukázaní alebo pripísaní príjmu v prospech daňovníka členského štátu EÚ a voči daňovníkovi štátu tvoriaceho EHP.
Ak sa príjem za poskytnuté služby uvedené v príslušnom ustanovení zákona (16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov) vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu, platiteľ dane uplatňuje zvýšenú sadzbu zabezpečenia dane vo výške 35 %. Sumy zrazené na zabezpečenie dane je platiteľ dane povinný odviesť príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac a je povinný v rovnakej v lehote tieto platby oznámiť správcovi dane, ak správca dane neurčí inak, na štruktúrovanom tlačive určenom a uverejnenom FR SR.
Pri platbách za poskytnuté služby daňovníkom zmluvného štátu, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, môže byť zdaniteľnosť týchto príjmov modifikovaná príslušnou zmluvou.
 
FAQ
 
Otázka č. 1 – Služby od českého rezidenta poskytnuté rezidentovi SR
Česka spoločnosť (rezident ČR) fakturuje slovenskej spoločnosti (rezidentovi SR) nasledovné služby: províziu za sprostredkovanie zákazky na stavebné a montážne práce na Slovensku, reklamnú kampaň v médiách na Slovensku, náklady na školenie slovenských zamestnancov. Česká spoločnosť nemá na Slovensku stálu prevádzkareň.
Je slovenská firma povinná z uvedených služieb zraziť a odviesť zrážkovú daň na území SR ?
Odpoveď
Ak predmetné služby daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident ČR) poskytoval na území SR, je potrebné skúmať, či boli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne českého rezidenta umiestnenej na území SR, alebo či neboli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v SR. Podľa článku 7 medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku  (uverejnená v Z.z. pod č. 238/2003) sú zisky českého podniku zdaniteľné na území SR, len ak tento podnik vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na tomto území. Výraz stála prevádzkareň je definovaný v článku 5 tejto zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že ak český podnik neposkytoval slovenskému rezidentovi služby prostredníctvom stálej prevádzkarne, nie sú tieto príjmy na území SR zdaniteľné a platiteľ príjmu (rezident SR) ich vyplatí bez povinnosti zraziť daň v SR.
 
Otázka č. 2: Služby poskytnuté japonskou spoločnosťou rezidentovi SR
Japonská spoločnosť (rezident Japonska) fakturuje slovenskej spoločnosti (rezidentovi SR) nasledovné služby: províziu za sprostredkovanie zákazky na stavebné a montážne práce na Slovensku, reklamnú kampaň v médiách na Slovensku, náklady na školenie slovenských zamestnancov. Celkový doba poskytovaných služieb na území SR je 4 mesiacov.
Je slovenská firma povinná z uvedených služieb zraziť daň na zabezpečenie na území SR ?
Odpoveď
Ak predmetné služby daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident Japonska)  poskytoval na území SR, je potrebné skúmať, či boli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne japonského rezidenta umiestnenej na území SR, alebo či neboli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v SR.
Podľa článku 7 medzi Československou socialistickou republikou a Japonskom o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu  (uverejnená v Zbierke pod č. 46/1979) sú zisky japonského podniku zdaniteľné na území SR len ak tento podnik vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na tomto území. Výraz stála prevádzkareň je definovaný v článku 5 tejto zmluvy.
Ak japonský podnik neposkytoval slovenskému rezidentovi služby prostredníctvom stálej prevádzkarne tu umiestnenej, nie sú tieto príjmy na území SR zdaniteľné a platiteľ príjmu (rezident SR) ich vyplatí bez povinnosti zabezpečiť z nich daň v SR.
 
Otázka č. 3: Služby poskytnuté spoločnosťou so sídlom v USA rezidentovi SR
Rezident USA poskytol sprostredkovateľské služby rezidentovi SR. V ktorom štáte bude tento príjem zdanený?
Odpoveď
V prípade, že rezident SR vypláca rezidentovi USA príjmy za poskytnuté služby, zdaniteľnosť týchto príjmov na území SR sa posudzuje podľa § 16 zákona o dani z príjmov a článku 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (74/1994 Z.z., ďalej len „zmluva“).
V zmysle článku 7 zmluvy zisky amerického podniku podliehajú zdaneniu len v USA, pokiaľ podnik nevykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tu umiestnená. Ak podnik vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v SR, avšak iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
To znamená, že ak rezident USA neposkytoval služby rezidentovi SR prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR, nie sú jeho príjmy na našom území zdaniteľné. Rezident SR (platiteľ príjmu) ich vyplatí v plnej výške bez povinnosti zabezpečiť daň.
Avšak, ak rezident USA poskytuje rezidentovi SR služby prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na našom území, jeho príjmy sú na území SR zdaniteľné (§ 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a platiteľ príjmu z nich zabezpečuje daň vo výške 19 %.
 

Otázka č. 4 – Daňovník z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov poskytol službu na území SR
Daňovník majúci bydlisko v nezmluvnom štáte vypracoval na území Slovenskej republiky pre svojho slovenského obchodného partnera reklamnú kampaň, ktorá zahŕňala aj výkon samotných reklamných akcií po rôznych mestách na území Slovenskej republiky [príjem podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov - jednorazovo poskytnutá služba], pričom túto činnosť vykonával na území Slovenskej republiky kratšie ako šesť mesiacov.
Odpoveď
Zahraničnému daňovníkovi nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov, lebo neposkytuje služby cez trvalé miesto počas obdobia dlhšieho ako 183 dní. V tomto prípade slovenský obchodný partner ako platiteľ dane zrazí z úhrady daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) daň vo výške 35% v zmysle § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov.