Úvod > Daň z príjmov - Medzinárodné zdaňovanie > Zdaňovanie príjmov nerezidentov SR plynúcich zo zdrojov na území SR > Zdaňovanie príjmov vymedzených v § 16 > Príjem z nájomného alebo z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených v SR (§ 16 ods. 1 písm. e) bod 4. zákona o dani z príjmov)

Príjem z nájomného alebo z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených v SR (§ 16 ods. 1 písm. e) bod 4. zákona o dani z príjmov)

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4. zákona o dani z príjmov hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia využívané rezidentom SR alebo stálou prevádzkarňou daňového nerezidenta v medzinárodnej doprave. Ak nerezident SR poberá príjmy uvedeného charakteru, tieto sú na našom území zdaňované daňou vyberanou zrážkou. Pri prenájme hnuteľných vecí je dôležité rozlíšiť, či ide o operatívny prenájom hnuteľných vecí alebo finančný prenájom hnuteľných vecí.

Ak ide o operatívny prenájom hnuteľných vecí, tento v prípade zmluvných štátov vo väčšine prípadov spadá pod článok „Licenčné poplatky“ a na území SR sa zdaňuje daňou vyberanou zrážkou vo výške sadzby 19 % a v prípade, že sa takýto príjem vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu, sadzba dane je 35 %. Výšku dane pri daňovníkoch zmluvných štátov pritom modifikuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. 

FAQ

Otázka č.1 – Zdaňovanie príjmov plynúcich rezidentovi Nemecka za operatívny prenájom hnuteľných vecí 

Ako sa zdaňuje príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SRN) plynúci z operatívneho prenájmu hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky?

Odpoveď

Vo všeobecnosti sú príjmy plynúce rezidentovi Spolkovej republiky Nemecko za operatívny prenájom hnuteľných vecí umiestnených na území SR od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi ČSSR a SRN o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 18/1984) na území SR (štát zdroja príjmov), pričom maximálna suma dane podľa článku 12 ods. 2 tejto zmluvy nesmie presiahnuť 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

V súlade s § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je možné náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia oslobodiť od dane. Podmienkou pre uplatnenie oslobodenia príjmu od dane vymedzeného v ustanovení § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je preukázanie, že platiteľ príjmov a príjemca príjmov sú právnickými osobami a daňovníkmi členských štátov Európskej únie, pričom príjemca príjmov je ich skutočný vlastník. Súčasne je potrebné dodržať percentuálnu výšku priameho podielu na základnom imaní počas zákonom stanoveného obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe do dňa výplaty príjmu.

Ak nebudú splnené podmienky pre oslobodenie predmetného príjmu od dane, príjmy plynúce rezidentovi SRN z operatívneho prenájmu hnuteľných vecí využívaného rezidentom SR na tomto území sú vo všeobecnosti podľa zákona o dani z príjmov a článku 12 zmluvy zdaniteľné na území SR.

Predmetné príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka v súlade s ustanovením § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov), pričom odporúčané tlačivo je možné nájsť na internetovej stránke www.financnasprava.sk.

Nemecký rezident sa môže rozhodnúť, či využije možnosť vysporiadať si daňovú povinnosť na území SR podaním daňového priznania, v ktorom si odpočíta od dane daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň (§ 43 ods. 7) alebo bude považovať svoju daňovú povinnosť za splnenú vybraním dane zrážkou.

Otázka č. 2 - Zdaňovanie príjmov plynúcich rezidentovi Čiech za prenájom lietadla
Slovenskej spoločnosti prenajala česká spoločnosť lietadlo, ktoré slovenská spoločnosť prevádzkuje na linke Česká republika - Veľká Británia.
Odpoveď
V zmysle článku 8 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003  Z. z., ďalej len zmluva) zisky z prevádzkovania lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR; hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave.
Predmetný príjem bude zdaniteľný na území SR vzhľadom na to, že nerezident poberá od prevádzkovateľa linky, slovenskej spoločnosti so sídlom na území SR, príjmy z prenájmu hnuteľnej veci, ktorou zabezpečuje prepravu mimo územia SR.

Otázka č. 3 - Zdaňovanie príjmov plynúcich rezidentovi Ukrajiny za prenájom lietadla, ktoré rezident SR ďalej prenajíma
Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, si prenajíma lietadlo od ukrajinskej spoločnosti, platiteľa DPH na Ukrajine a ďalej ho bude prenajímať pakistanskej spoločnosti, ktorá lietadlo prevádzkuje.
Je slovenská spoločnosť povinná z platby ukrajinskej spoločnosti zrážať zrážkovú daň 10% a odvádzať ju na Slovensku?
Odpoveď

Slovenská republika uplatňuje v oblasti medzinárodných daňových vzťahov politiku zdaňovania príjmov z operatívneho prenájmu hnuteľných vecí vrátane mobilných dopravných prostriedkov v štáte zdroja týchto príjmov.
Príjmy z operatívneho prenájmu mobilných dopravných prostriedkov tak vo všeobecnosti spadajú do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 3  Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 173/1997 Z. z., ďalej len „medzinárodná zmluva“).

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR; hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave.

V súlade s článkom 12 ods. 2 medzinárodnej zmluvy príjmy za použitie alebo príjmy za právo na použitie akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia (licenčné poplatky) majúce zdroj na území SR a vyplácané rezidentovi Ukrajiny sa môžu zdaniť aj na území SR, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom Ukrajiny, daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov a medzinárodnej zmluvy, ak prenajaté lietadlá sú používané slovenským leteckým prepravcom vo vnútroštátnej leteckej doprave prevádzkovanej na území SR, resp. v medzinárodnej leteckej doprave (t.j. nie výlučne vo vnútroštátnej leteckej doprave prevádzkovanej mimo územia SR), príjmy z operatívneho prenájmu dočasne voľných lietadiel bez posádky sú predmetom dane ukrajinského leteckého prepravcu a zdaniteľné na území SR.
Z predmetných príjmov sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 %, ktorá je pri splnení podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve modifikovaná touto zmluvou, t. j. v predloženom prípade v maximálnej výške 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Ak však v predloženom prípade lietadlo prenajaté od ukrajinskej spoločnosti nie je používané slovenským leteckým prepravcom vo vnútroštátnej leteckej doprave prevádzkovanej na území SR, resp. v medzinárodnej leteckej doprave, platby za prenájom takéhoto lietadla plynúce rezidentovi Ukrajiny nespadajú do rámca príjmov uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) bod 4. zákona o dani z príjmov a nie sú na tomto území zdaniteľné.
 

Otázka č. 4 - Zdaňovanie príjmov plynúcich rezidentovi ČR z prenájmu hnuteľného majetku formou "čistého" finančného prenájmu 

Slovenská spoločnosť uzatvorila zmluvu o finančnom prenájme (nájomné s právom kúpy prenajatej veci) so spoločnosťou so sídlom v Českej republike, predmetom ktorej sú stroje, pričom úhrada bude prebiehať prostredníctvom pravidelných mesačných splátok (celkom 48). Vyplýva pre slovenskú spoločnosť povinnosť zrážať daň z uvedených platieb?
Ak daňový rezident Českej republiky (skutočný vlastník licenčného poplatku) preukáže slovenskému platiteľovi príjmu (platiteľovi dane) miesto daňovej rezidencie najneskôr do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v jeho prospech, uplatní tento platiteľ dane zníženú sadzbu dane (10 %)  podľa zmluvy automaticky?

Odpoveď
Ak v predloženom prípade ide o prenájom hnuteľného majetku formou "čistého" finančného prenájmu, uvádzame nasledovné informácie:
Podľa článku 3 ods. 2 zmluvy každý výraz nedefinovaný v zmluve bude mať taký význam, aký má v období realizácie transakcie podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Nakoľko výraz "finančný prenájom" nie je v zmluve špecificky definovaný, predmetné príjmy za finančný prenájom hnuteľných vecí sa budú kvalifikovať podľa § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov.
V takomto prípade je potrebné rozdeliť sumu splátky za finančný prenájom plynúcu českému rezidentovi na sumu istiny a sumu úroku.
Suma istiny pri finančnom prenájme hnuteľného majetku nie je považovaná za príjem zo zdrojov na území SR vymedzený v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. z., že nie je predmetom dane na území SR a nie je na tomto území zdaniteľná.
Zdaňovanie sumy istiny zo splátky za "čistý" finančný prenájom spadá do rámca článku 13 zmluvy. Podľa 13 ods. 4 zmluvy tento príjem podlieha zdaneniu len v štáte rezidencie zahraničného daňovníka, t.j. v predmetnom prípade v  ČR. Z uvedeného dôvodu nie je tento príjem zdaniteľný na území Slovenskej republiky (ale len v ČR).

Úrok pri finančnom prenájme hnuteľného majetku spadá do rámca príjmov z poskytnutých úverov a pôžičiek podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona o dani z príjmov, t. z., že tento príjem je predmetom dane v SR a je považovaný za zdaniteľný príjem. Podľa zmluvy spadá tento príjem (úrok) do rámca článku 11 zmluvy. Podľa článku 11 ods.1 zmluvy úroky majúce zdroj v SR, ktoré poberá rezident ČR a ktorý je ich skutočným vlastníkom, budú zdanené iba v ČR. Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie predmetného ustanovenia zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v Českej republike.

Z uvedeného vyplýva, že príjmy plynúce českému daňovníkovi za „čistý“ prenájom hnuteľných vecí formou finančného prenájmu nie sú v SR zdaniteľným príjmom (ani suma istiny, ani suma úroku) a rezident SR (platiteľ príjmu) ich vyplatí v plnej výške bez povinnosti z nich zraziť alebo zabezpečiť daň.