Otázka
Spoločnosť podnikajúca v oblasti energetiky nakúpila vybavenie kancelárií zamestnancov a kuchynky pre zamestnancov tieto zariadenia: kávovar, televízor, ventilátor, rádio, obrazy a iné dekorácie, umývačka riadu, varná kanvica, chladnička.
Sú takto vynaložené náklady daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov a je potrebné uvedené zapracovať aj do internej smernice spoločnosti?
Odpoveď
Náklady na obstaranie zariadení do kuchynky pre zamestnancov je možné zahrnúť do daňových výdavkov za predpokladu, že tieto zariadenia využívajú zamestnanci počas pracovnej zmeny, čím zamestnávateľ vytvára vo svojej podstate pracovné a sociálne podmienky pre zamestnancov.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sa odkazuje na povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnávateľovi z osobitných predpisov, pričom žiadny osobitný predpis neustanovuje povinnosť zabezpečiť zamestnancovi takéto vybavenie pracoviska. Z tohto dôvodu nie je možné na výdavky vynaložené na vybavenie kuchynky pre zamestnancov aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.
Na daňovú uznateľnosť výdavkov na vybavenie kuchynky je možné aplikovať všeobecnú definíciu daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t.j. výdavok vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak by niektoré zariadenie kuchynky bolo používané zamestnancom aj na súkromné účely mimo pracovnej zmeny je potrebné pri uplatnení daňového výdavku postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. Obdobne je potrebné posudzovať aj vybavenie kancelárii, pričom daňová uznateľnosť výdavkov vynaložených na vybavenie kancelárii sa posudzuje bez ohľadu na stupeň pracovnej pozície zamestnanca, ktorý má dané predmety v kancelárii.
Povinnosť vypracovania interných smerníc spoločnosti vychádza z osobitných predpisov. Zákon o dani z príjmov vo svojich ustanoveniach priamo vymedzuje uplatňovanie konkrétnych daňových výdavkov na základe internej smernice, napr. uplatňovanie PHL, stratného v maloobchode a normy prirodzených úbytkov pri zásobách.
Daňovník má možnosť vypracovať si interné smernice aj na základe vlastného uváženia, ktorých tvorba nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako dôkaz možno použiť všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide okrem iného aj o evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nimi. Na základe uvedeného je možné internú smernicu použiť ako dôkaz pri dokazovaní daňového výdavku za predpokladu, že je vypracovaná v súlade s právnymi predpismi, napr. zákonom o dani z príjmov.
