Otázka
Spoločnosť eviduje v účtovníctve staré pohľadávky, na ktoré tvorila 100 % opravné položky. Nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bol v roku 2014 podaný návrh na zastavenie exekúcie. Spoločnosť stále čaká na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu, že výťažok nepostačí na krytie nákladov exekučného konania. V prípade ak by spoločnosť toto rozhodnutie mala, bol by odpis pohľadávky daňovo uznaný v zmysle § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2017. V zmysle aktuálnej legislatívy sa vyžaduje rozhodnutie exekútora o zastavení exekúcie. Nakoľko však ide o starú exekúciu, je potrebné aby rozhodnutie vydal súd. V prípade, ak súd vydá rozhodnutie, bude odpis pohľadávky považovaný za daňový výdavok?
Odpoveď
Podľa znenia § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov účinného od 01.01.2018 môže daňovník uznať za daňový výdavok odpis pohľadávky, ak exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu [§ 61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku]; to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi.
Týmito dôvodmi sú:
- ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej povahy,
- ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
- ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Podľa znenia § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov účinného do 31.12.2017 mohol daňovník uznať za daňový výdavok odpis pohľadávky, ak súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa nim dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi.
Prechodné ustanovenie k tomuto ustanoveniu neboli v novele zákona o dani z príjmov účinnej od 01.01.2018 zadefinované.
Podľa prechodného ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku k úpravám účinným od 01.04.2017, ak tento zákon v §§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
Z uvedeného vyplýva, že keďže v predmetnom prípade bola exekúcia začatá ešte podľa predchádzajúceho právneho stavu, o jej zastavení musí rozhodnúť súd a nie exekútor. Zmena § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 01.01.2018 reagovala na novelu Exekučného poriadku účinnú od 01.04.2017, ktorá osobitne upravuje povinnosti pre súd a pre exekútora. Zákon o dani z príjmov však osobitne v prechodných ustanoveniach neupravuje, akým spôsobom je možné posúdiť zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku, ak o zastavení exekúcie rozhodne súd a nie exekútor. Zastávame názor, že v prípade, ak o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku rozhodne súd, je možné vziať do úvahy skutočnosť, že pôjde iba o situáciu, kedy je exekučné konanie zastavené pre nedostatok majetku i keď o jeho zastavení nerozhodne exekútor, ale súd, a preto je možné uplatniť § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 243k ods. 1 Exekučného poriadku.
