eRecept a základ dane lekárne

Otázka

Od 1.10.2017 uzatvárala Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. (ďalej len „VŠZP, a.s.“) s lekárňami Dodatok k zmluve o spracovaní lekárskeho predpisu cez eRecept, v ktorom zaviazala lekárne poskytnúť poistencovi po výdaji lieku cez eRecept plnenie vo forme poukazu na finančnú hotovosť v hodnote poplatku, t. j. 0,17 eura. Poistenec bol takto poskytnutý poukaz oprávnený uplatniť výhradne u poskytovateľa, ktorý poukaz vystavil a výhradne na úhradu poplatku. Môže takéto plnenie vo forme poukazu na finančnú hotovosť v hodnote poplatku  lekáreň považovať za daňový výdavok a ako ho má lekáreň zaúčtovať?

Odpoveď

Výšku úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti“). V súlade s § 38a ods. 7 cit. zákona je stanovená výška úhrady poistenca za službu, ktorou je štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu súvisiace s vydaním liekov alebo dietetických potravín predpísaných na jednom lekárskom predpise vo výške 0,17 eura, ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady poplatku podľa tohto zákona. Ak ide o lekársky predpis s identifikátorom preskripčného
záznamu v elektronickej zdravotnej knižke, je výška úhrady poistenca 0 eur.

Zároveň na základe dohody medzi VŠZP, a.s. a Slovenskou lekárnickou komorou, ak je lekáreň zapojená do služby vydávania eReceptov, poistenec nebude platiť poplatok za štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu súvisiace s vydaním liekov alebo dietetických potravín vo výške 0,17 eura, ale lekáreň si tieto vzniknuté náklady vykompenzuje z vlastných zdrojov.

Pri posudzovaní účtovania uvedeného poplatku je potrebné vychádzať zo základnej definície výnosov ustanovenej v § 2 ods. 4 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Výnosy predstavujú zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť, pričom ekonomickým úžitkom sa rozumie možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov. Keďže poistenec reálne poplatok nezaplatí, nedôjde k toku peňažných prostriedkov, lekárni sa ekonomické úžitky nezvýšia, a preto nie je možné o uvedenom výnose účtovať, a to bez ohľadu na skutočnosť, či odpustenie platenia poplatku za vydanie liekov alebo dietetickej potraviny vyplýva z osobitného predpisu, alebo z dohody medzi VŠZP, a.s. a Slovenskou lekárnickou komorou.

Otázkou je, aké právo má poistenec, ktorý dostane lekárňou vystavený poukaz. V prípade, ak podľa obsahu poukazu je zrejmé, že ide len o evidenciu poplatkov, ktoré poistenec nemusel zaplatiť, resp. na základe poukazu si nemôže uplatniť nárok, ktorý by pre lekáreň znamenal poskytnúť službu alebo iné plnenie, lekáreň vystavenie poukazu neúčtuje do nákladov, pretože žiadne plnenie nevykonala. V tejto súvislosti nedochádza podľa § 2 ods. 4 písm. e) zákona o účtovníctve ani k zníženiu ekonomických úžitkov účtovnej jednotky.

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, čiže vychádza z výsledku hospodárenia. Ak lekáreň v danom prípade neúčtovala náklady ani výnosy, potom tieto nebudú súčasťou výsledku hospodárenia a teda ani základu dane tohto daňovníka.