Otázka:
Spoločnosť - platiteľ dane na základe zmluvy o nájme prenajíma inej zdaniteľnej osobe poštovú schránku, ktorá zároveň slúži aj ako virtuálne sídlo zdaniteľnej osoby. Prenajímateľ neposkytuje žiadne ďalšie služby (výber schránky, prenájom iných priestorov). Subjekt sa pýta, či má prenajímateľ pristupovať k nájmu schránky ako ku prenájmu časti nehnuteľnosti, kde sa v zmysle § 38 ods. 5 zákona o DPH môže rozhodnúť prenájom zdaniť alebo to má považovať za prenájom hnuteľnej veci a fakturovať nájom s DPH?
Odpoveď:
Podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH je od dane oslobodený nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou
a) ubytovacích služieb,
b) nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,
c) nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov,
d) nájmu bezpečnostných schránok.
Podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.
Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry oslobodenia od dane predstavujú autonómne pojmy právneho poriadku Spoločenstva, ktoré preto musia byť definované v kontexte práva Spoločenstva. Podľa judikatúry sa výrazy použité na označenie oslobodení, vrátane pojmu „prenajímanie nehnuteľného majetku“, majú vykladať doslovne, keďže tieto oslobodenia predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého poskytnutia služieb, ktoré platiteľ dane uskutoční za protihodnotu. V mnohých rozsudkoch Súdny dvor definoval pojem prenájom nehnuteľného majetku ako skutočnosť, kedy prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi právo užívať určitú nehnuteľnosť a po určitú dohodnutú dobu tak, akoby bol jej vlastníkom s vylúčením takéhoto práva pre akúkoľvek inú osobu ( Mirror Group, C 409/98, Cantor Fitzgerald International, C 108/99, Seeling, C 269/00, C-284/03 Temco , C-451/06 Gabriele Walderdorff , C-532/11 Susanne Leichenich).Výkon nájmu predstavuje relatívne pasívnu činnosť, ktorá sa v podstate viaže len na plynutie času a nevytvára nejakú významnú pridanú hodnotu.
V uvedenom prípade je nesporné, že prenajímateľ prenechá za odplatu k užívaniu konkrétnu poštovú schránku po určitú dohodnutú dobu tak, akoby bol jej vlastníkom s vylúčením takéhoto práva pre akúkoľvek inú osobu.
Pre uplatnenie § 38 ods. 5 zákona o DPH je však taktiež podstatné, či sa po inštalácii poštová schránka klasifikuje ako nehnuteľný majetok.
S cieľom poskytnúť jednotnú definíciu uplatniteľnú vo všetkých členských štátoch zákonodarca EÚ v článku 13b vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1042/2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb vymedzil pojem „nehnuteľný majetok“, podľa ktorého na účely uplatňovania smernice 2006/112/ES sa za „nehnuteľný majetok“ považuje:
a) akákoľvek určitá časť zeme na povrchu alebo pod ním, ku ktorej možno založiť vlastnícke právo a držbu;
b) akákoľvek budova alebo stavba pripevnená k zemi alebo v zemi nad úrovňou mora alebo pod ňou, ktorá sa nemôže jednoducho rozobrať alebo premiestniť;
c) akýkoľvek prvok, ktorý sa inštaloval a tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, bez ktorého by budova alebo stavba nebola úplná, ako napríklad dvere, okná, strechy, schodiská a výťahy;
d) akýkoľvek prvok, vybavenie alebo prístroj trvalo namontovaný v budove alebo stavbe, ktorý nemožno premiestniť bez zničenia alebo úpravy budovy alebo stavby.“
Pojem „zničenie“ v súvislosti s budovami a stavbami obvykle znamená činnosť alebo proces, pri ktorých dôjde k spôsobeniu takej škody, v dôsledku ktorej budova alebo stavba už neexistuje alebo sa nedá opraviť. keď budova alebo stavba podstúpi vážne poškodenie alebo podstatnú fyzickú zmenu v dôsledku odstránenia akéhokoľvek prvku, ktorý je v nej trvalo namontovaný. „Úprava“ predstavuje menej výraznú zmenu. Zvyčajne znamená zmenu v charaktere alebo zložení, obvykle pomerne malým ale významným spôsobom. Všetko, čo je pripevnené k budove alebo stavbe a následne z budovy alebo stavby odpojené, by sa technicky rovnalo úprave. Menšie poškodenie alebo zmena však nie sú dostatočné na uplatnenie článku 13b písm. d). Budova alebo stavba by naopak musela byť upravená významným spôsobom. Úprava bude zjavne irelevantná v prípade prvkov, ktoré sú len zavesené na stene, prichytené alebo priskrutkované do zeme alebo na stenách, ktorých odstránenie zanecháva len stopy alebo odtlačky na zemi alebo stenách (napr. montážne otvory), ktoré sa dajú jednoducho ukryť alebo opraviť. Odstránenie skrutiek bude mať prirodzene určitý vplyv na podlahu, budovu by to však nemalo významným spôsobom poškodiť. Preto, aby mohlo pripevnenie prvku k budove alebo stavbe patriť do rozsahu pôsobnosti článku 13b písm. d), malo by byť dostatočne silné na vytvorenie celku, ktorý spĺňa špecifickú funkciu nezávisle od budovy a odstránenie ktorého by spôsobilo značnú škodu na budove alebo stavbe a prípadne na samotnom odstránenom prvku.
Z uvedeného vyplýva, že ak poštová schránka zostane aj po namontovaní v budove/stavbe hnuteľnou vecou (je možné ho premiestniť bez zničenia alebo úpravy budovy/ stavby), teda odlúčiteľnou časťou nehnuteľnosti, potom nie je možné uplatniť daňový režim upravený § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH a je potrebné uplatniť bežný režim dane.
Dátum vydania stanoviska: 21.6.2022
