Otázka:
Platiteľ – zamestnávateľ poskytuje žiakovi na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní podľa § 26 ods. 2 zákona č. 61/ 2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov obedy, ktoré nakúpil od iného dodávateľa v cene 4,40 vrátane DPH a požaduje od žiaka úhradu v sume 1,50 eur. Zamestnávateľ poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a uhrádza žiakovi zo svojich prostriedkov náklady na stravovanie žiaka počas praktického vyučovania vo výške ustanovenej osobitným predpisom - odkaz na § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. "
Otázka znie, či si môže platiteľ odpočítať DPH zo stravy, ktorú zabezpečil pre daného žiaka, pričom požaduje od neho časť jej ceny (resp. nie je možný odpočet dane lebo ide o poskytnutie stravy oslobodenej od dane podľa § 31 ods. 2 zákona o DPH)?
Žiak v prvom roku ešte nevykonáva produktívnu prácu, to znamená, že nepracuje na zákazkách. Taktiež mu platiteľ poskytuje podľa zákona pracovné oblečenie a obuv.
Otázka znie, či si platiteľ môže odpočítať DPH aj z faktúry za oblečenie a obuv, ktorú poskytne tomuto žiakovi.
V nadväznosti na vyššie uvedené otázky sa taktiež platiteľ dane pýta, či príspevok na zabezpečenie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania podľa § 21a citovaného zákona predstavuje odplatu za službu, ktorá podlieha DPH?
Odpoveď:
Smernica 2006/112/ES (ďalej „smernica 112“) v článku 132 bod 1. písm. i) oslobodzuje od dane vzdelávanie detí a mládeže, školské alebo univerzitné vzdelávanie, odbornú prípravu alebo rekvalifikáciu vrátane poskytovania služieb a dodania tovaru, ktoré s nimi úzko súvisia, subjektmi, ktoré sa spravujú verejným právom a majú takéto ciele, alebo inými subjektmi, ktorých ciele dotknutý členský štát uznáva za podobné.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ činnosti oslobodené od dane predstavujú autonómne pojmy práva Spoločenstva, ktorých účelom je zabrániť rozdielnemu uplatňovaniu režimu DPH v jednotlivých členských štátoch. Výrazy použité na označenie oslobodenia od dane majú sa vykladať doslovne, keďže oslobodenie predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého dodania tovaru a každého poskytnutia služieb, ktoré zdaniteľná osoba uskutoční za protihodnotu. Výklad týchto pojmov musí byť v súlade s cieľmi sledovanými oslobodením od dane a musí rešpektovať požiadavky zásady daňovej neutrality, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH. Toto pravidlo doslovného výkladu neznamená, že by sa oslobodenie od dane malo vykladať spôsobom, ktorý by mu odnímal jeho účinky. Smernica 2006/112/ES v článku 132 bod 1. písm. i) neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „školské alebo univerzitné vzdelávanie“ na účely tohto ustanovenia. V bode 29. rozsudku C-473/08 Ingenieurbüro Eulitz sa Súdny dvor zaoberá pojmami „školské alebo univerzitné vzdelávanie“ s odvolaním na rozsudok Haderer, pričom zdôraznil, že nejde o presnú definíciu, že tieto výrazy sa neobmedzujú výlučne na vzdelávanie, ktoré vedie k skúškam s cieľom získať určitú kvalifikáciu alebo ktoré umožňuje dosiahnuť vzdelanie na účely výkonu určitej odbornej činnosti, ale zahŕňa aj iné činnosti, pri ktorých dochádza k vzdelávaniu v školách alebo univerzitách s cieľom rozvíjať znalosti a schopnosti žiakov alebo študentov, avšak len vtedy, ak tieto činnosti nemajú výlučne rekreačnú povahu.
Súdny dvor sa v súvislosti s článkom 132 ods. 1 písm. i) v spojení s čl. 133 a 134 smernice 112 v rozsudku C-319/12 MDPP zaoberá (v rámci prvej prejudiciálnej otázky) tým, či uvedené ustanovenia bránia tomu, aby vzdelávacie služby poskytované na komerčné účely subjektmi, ktoré sa nespravujú verejným právom, boli oslobodené od DPH. V bode 26 cit. rozsudku Súdny dvor uvádza, že cieľom oslobodenia od dane je zabezpečenie priaznivejšieho zaobchádzania v oblasti DPH s poskytovaním vzdelávacích služieb, čo má uľahčiť prístup k týmto službám, lebo zamedzuje dodatočným nákladom, ktoré by vyplývali z ich zdanenia DPH. V bode 27 a 28 cit. rozsudku sa konštatuje, že vzhľadom na tento cieľ komerčný charakter činnosti nevylučuje, že má charakter činnosti vo všeobecnom záujme a rovnako výraz „subjekt“ v kontexte čl. 132 ods. 1 písm. i) smernice 112 je v zásade dostatočne široký na to, aby zahŕňal súkromné subjekty, ktoré sú zamerané na vytváranie zisku. Ďalej Súdny dvor (bod 29) konštatuje, ak by normotvorca EÚ zamýšľal vyhradiť poskytnutie oslobodení od dane určitým subjektom, ktoré nie sú zamerané na vytváranie zisku alebo nemajú komerčný charakter, uviedol by to výslovným spôsobom, ako to vyplýva z písmen l), m) a q) čl. 132 ods. 1 smernice 112.
Slovenská republika transponovala článok 132 bod 1 písm. i) smernice 112 do úpravy § 31 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Podľa ods. 1 cit. ust. sú od dane oslobodené výchovné a vzdelávacie služby poskytované
a) podľa osobitných predpisov s odvolávkou 12) na zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v z.n.p. a zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl – tieto boli zrušené a nahradené zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „školský zákon“)
b) právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.
c) ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ust. § 31 ods. 2 zákona o DPH upravuje, že oslobodené je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa odseku 1.
Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú oslobodené výchovné a vzdelávacie služby poskytované okrem iného strednou odbornou školou (§ 42 školského zákona). Stredná odborná škola (§ 42 ods. 2 školského zákona) poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka upravuje osobitný predpis s odvolaním sa na zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon 61//2015“). Tento zákon upravuje v zmysle § 1 písm. d) systém duálneho vzdelávania, ktorý definuje v § 2 písm. i) ako časť systému odborného vzdelávania a prípravy žiaka založenom na
1. zmluvnom vzťahu,
2. výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a
3. financovaní praktického vyučovania zamestnávateľom.
Zmluvný vzťah je uzatvorený medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania. V systéme duálneho vzdelávania sa praktické vyučovanie môže vykonávať (§ 6 ods. 4 zákona č. 61/2015) aj na
a) pracovisku praktického vyučovania iného zamestnávateľa,
b) v nadpodnikovom vzdelávacom centre alebo
c) mimo územia SR na pracovisku právnickej osoby, ktorá poskytuje praktické vyučovanie v systéme spĺňajúcom podmienky podľa § 10 ods. 3.
V systéme duálneho vzdelávania (§ 10 ods. 1 zákona č. 61/2015) sa žiak pripravuje na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľa. Je potrebné uviesť, že podľa § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 61/2015 predmetom zmluvy o duálnom vzdelávaní uzatvorenej medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou je záväzok zamestnávateľa poskytovať žiakom praktické vyučovanie na svoje náklady a zodpovednosť a záväzok strednej odbornej školy organizovať odborné vzdelávanie a prípravu. Zamestnávateľ musí byť spôsobilý poskytovať praktické vyučovanie v študijnom alebo učebnom odbore, ku ktorému má vecnú pôsobnosť a v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 61/2015 túto skutočnosť overuje Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostenská komora...
Zamestnávateľovi, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, sa na základe písomnej žiadosti poskytuje príspevok na zabezpečenie praktického vyučovania z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v zmysle § 21a zákona č. 61/2015, a to za každého žiaka raz ročne.
Na základe uvedeného odpoveď na otázku, či „príspevok na zabezpečenie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania podľa § 21a zákona č. 61/2015 predstavuje odplatu za službu, ktorá podlieha DPH“, je, že ide o protihodnotu, ktorá súvisí s poskytnutím vzdelávacej služby na to určeným vzdelávacím zariadením a ide o službu oslobodenú od DPH v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
V kontexte § 31 ods. 2 zákona o DPH je odpoveď na otázku, či si „platiteľ, zamestnávateľ, môže odpočítať DPH zo stravy zabezpečenej pre žiaka (v rámci duálneho vzdelávania) odpočítanie dane zrejme nakúpenej od dodávateľa stravy, pričom požaduje časť ceny od žiaka“ je, že keďže zamestnávateľ poskytuje oslobodené plnenie a dodáva tovary a služby úzko súvisiace s výchovnými a vzdelávacími službami, nemá nárok na odpočítanie DPH.
Uvedené sa vzťahuje aj na poskytnuté pracovné oblečenie a obuv pre žiakov.
Dátum vydania stanoviska: 28.03.2023
