Otázka
Je potrebné pri posúdení zdaniteľnosti nepeňažného plnenia uvedeného v § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov brať do úvahy skutočnosť, či sa zamestnanec vie alebo nevie verejnou dopravou dostať do zamestnania alebo je táto skutočnosť irelevantná a zohľadňuje sa iba výška jeho spolufinancovania (prispievania) na túto dopravu ?
Ako sa má správne vykladať význam slovného spojenia „...verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa". Napr. zamestnávateľ má trojzmennú prevádzku, pričom zamestnanec sa verejnou dopravou vie dostať na rannú zmenu, ale nevie sa dostať na nočnú zmenu. Nie je zrejmé, či je potrebné sa na slovné spojenie "v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa" pozerať komplexne a už to, že sa nevie dostať na jednu zmenu (napr. nočnú) znamená, že náklady na dopravu na všetky tri zmeny pre tohto zamestnanca môžu byť pre zamestnávateľa daňovo uznané alebo daňovo môže byť uznaná iba doprava tohto zamestnanca na nočnú zmenu. Nie je zrejmé ani to, že ak sa zamestnancovi začína nočná zmena o 22.00 hod. a on sa vie dopraviť posledným spojom o 19.00 hod. pričom musí tri hodiny čakať na začiatok výkonu práce, či je takáto verejná doprava považovaná za zodpovedajúcu potrebám zamestnávateľa alebo nie?
Odpoveď
Pre účely oslobodenia od dane nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je rozhodujúcim faktorom výška spolufinancovania (prispievania) zamestnanca na túto dopravu, ale aj to, aby zamestnávateľ zabezpečoval dopravu pre zamestnancov podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP. Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje pre zamestnancov dopravu do zamestnania a späť aj napriek tomu, že doprava je vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy, ktorá zodpovedá potrebám zamestnávateľa, resp. zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do iného kódu klasifikácie produktov ako je 29.10.3., potom nejde o zabezpečenie dopravy podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP a nie je možné aplikovať v danom prípade ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) ZDP.
Žiadny osobitný predpis bližšie nešpecifikuje, čo sa rozumie pod slovným spojením „verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa“. Sám zamestnávateľ hodnotí skutočnosti podľa svojej úvahy a prihliada na všetko, čo má vplyv na posúdenie, či doprava v danej oblasti vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy zodpovedá
jeho potrebám alebo nie.
V popise problému sa uvádza, že zamestnanci nemajú zabezpečenú dopravu verejným poskytovateľom na niektorú zo zmien, resp. spoje časovo nezodpovedajú niektorým zmenám. Aj tieto skutočnosti môžu mať vplyv na posúdenie, že doprava verejným poskytovateľom nie je vykonávaná v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, čo môže mať za následok, napr. prerušenie nepretržitej výroby alebo nedostatok pracovnej sily.
Z uvedeného vyplýva, že pri posúdení výdavku zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP a aplikácii ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je potrebné, aby zamestnávateľ zobral do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce na dané posúdenie.