Otázka
Spoločnosť si prenajala byt v roku 2016 (prenájom trvá aj v roku 2020) za účelom jeho poskytnutia riaditeľovi spoločnosti. Išlo o zdaniteľný príjem riaditeľa spoločnosti a o daňový náklad spoločnosti podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov po splnení zákonom stanovených podmienok. S účinnosťou od 1.1.2020 vstúpila do platnosti novela zákona o dani z príjmov č. 462/2019, ktorou sa novelizovalo ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p), podľa ktorého nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi na ubytovanie je oslobodené od dane vo výške 350 € mesačne v prípade, že pracovný pomer zamestnanca u tohto zamestnávateľa trvá viac ako 24 mesiacov. Bude aj v roku 2020 prenájom bytu daňovým výdavkom spoločnosti v prípade, že nepôjde o zdaniteľný príjem, ale o príjem oslobodený od dane v zmysle citovaného ustanovenia (po splnení ostatných zákonom stanovených podmienok)?
Odpoveď
Daňovými výdavkami zamestnávateľa sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 ZDP aj výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.
Na základe informácií uvedených v žiadosti daňovníka predpokladáme, že v predloženom prípade nie je prevažujúcou činnosťou zamestnávateľa výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.
Ak prevažujúcou činnosťou zamestnávateľa nie je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na ubytovanie pre zamestnancov do daňových výdavkov sa postupuje podľa § 19 ods. 1 ZDP.
Na základe uvedeného výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov, ak nejde o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 zákona o dani z príjmov, sú daňovým výdavkom zamestnávateľa len v prípade, ak je hodnota poskytnutého ubytovania považovaná za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a poskytnutie takéhoto nepeňažného plnenia je dohodnuté so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa ako zamestnanecký benefit.
V prípade, ak je nepeňažný príjem zamestnanca oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) ZDP, pričom vynaložený výdavok (náklad) zamestnávateľa nespĺňa podmienky vymedzené v § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 ZDP, nie je možné takýto výdavok (náklad) zamestnávateľa považovať za daňový výdavok ani podľa § 19 ods. 1 ZDP ani podľa § 19 ods. 2 písm. s) bod 2 ZDP.
Stanovisko vydané dňa 19.2.2020
