Otázka
Od 1.11.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2015 Z. z.“). Týmto zákonom sa ustanovuje miestny poplatok za rozvoj (ďalej len „poplatok za rozvoj“), ktorý môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. Predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie. Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Sadzba poplatku za rozvoj je od 10 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie.Zákon č. 447/2015 Z. z. nedefinuje následok nezaplatenia poplatku a nijako
ho nepodmieňuje, napr. neskolaudovaním, resp. nepovolením výstavby. Ako sa poplatok za rozvoj účtuje, t.j. priamo do nákladov na účet 538 – Ostatné dane a poplatky alebo vstupuje do obstarávacej ceny nehnuteľnosti
Odpoveď
V zmysle § 25 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa obstarávacou cenou rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny. Niektoré náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sú vymedzené v § 35 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“).Tieto náklady nie sú presne vymedzené a okrem nich, je možné za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku považovať aj iné náklady vynaložené do času uvedenia tohto majetku do užívania. Náklady, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, sú presne vymedzené v § 35 ods. 2 postupov účtovania. Medzi tieto náklady patria okrem iného, penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, tzn. ide o poplatky, ktoré majú sankčný charakter. Poplatok za rozvoj nemá sankčný charakter, preto ho nemožno zaradiť medzi tieto náklady.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba, pričom poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia (§ 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.), máme za to, že poplatok za rozvoj súvisí s obstaraním nehnuteľnosti, tzn. je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, resp. nehnuteľnosti a účtuje sa na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.
Pre úplnosť dodávame, že podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatok za rozvoj vyrubí obec. Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, ak poplatník nezaplatí poplatok vyrubený rozhodnutím, správca dane ho vymáha v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), keďže v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z. z. sa na správu poplatku za rozvoj vzťahuje osobitný predpis, ktorým je daňový poriadok.
