Otázka:
Zdaniteľná osoba (zamestnávateľ), platiteľ dane, nakupuje karty od iného platiteľa dane a dodáva ich svojim zamestnancom. Karta v určitej hodnote vrátane DPH umožňuje vstup zamestnancov do siete partnerských športových a relaxačných zariadení v SR. Zamestnávateľ uhradí faktúru dodávateľovi služby, pričom 50 % z ceny hradí zamestnanec (zrážka zo mzdy) a 50 % sa uhradí zo sociálneho fondu. Otázkou zamestnávateľa je, či z prijatej faktúry si môže odpočítať len alikvótnu časť DPH zodpovedajúcej úhrade zamestnancom alebo môže postupovať spôsobom, že si neodpočíta žiadnu sumu DPH a neodvedie ani DPH z úhrady od zamestnanca?
Odpoveď:
FR SR predpokladá, že v prípade kariet ide o taký typ, ktoré sa viažu na konkrétne zdaňované služby poskytnuté na konkrétnom mieste (jednoúčelové poukazy), teda je možné pri ich prevodoch uplatniť DPH. Vo všeobecnosti platiteľ dane z hodnoty karty, ktorá sa viaže na dodanie služby, si môže uplatniť odpočítanie dane v plnej výške a zároveň má povinnosť priznať DPH na výstupe pri uplatnení postupu podľa § 22 ods. 8 zákona o DPH v plnej výške, a to bez ohľadu na to, akú sumu požaduje od zamestnancov.
Pre riešenie jednotlivých dopytovaných prípadov je potrebné vziať do úvahy cieľ § 22 ods. 8 zákona o DPH, ktorý je vyjadrený v úvodných slovách článku 80 (1) smernice o DPH „S cieľom zabrániť daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani...“ a tomuto článku zodpovedajúcemu recitálovému bodu smernice o DPH (bod 26) „Členské štáty by mali mať za konkrétnych obmedzených okolností možnosť zasiahnuť, pokiaľ ide o základ dane pri dodaní tovaru, poskytovaní služieb a nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva, a zabezpečiť, aby využitím prepojených strán na účely získania daňových výhod nevznikla strata na dani.“
Ustanovenie § 49 ods. 5 zákona o DPH vo vzťahu k prijatým službám obmedzuje uplatnenie vzniknutého práva na odpočítanie dane len na prípady, ak služby nie sú v plnej miere použité na ekonomickú činnosť platiteľa. Ak však platiteľ kúpi služby na účely ich ďalšieho predaja, bez ohľadu na výšku požadovanej protihodnoty za túto službu, ktorú dodáva vo vlastnom mene, § 49 ods. 5 zákona o DPH sa neuplatní.
- Ak zamestnávateľ pri kúpe karty neuplatní odpočítanie dane z dôvodu, že náklady na karty financuje v plnom rozsahu zo sociálneho fondu a svojim zamestnancom ich poskytne bez protihodnoty, potom pri bezodplatnom dodaní služby zamestnancom nejde o dodanie služby za protihodnotu v zmysle § 9 ods. 3 zákona o DPH.
- Ak zamestnávateľ uplatní odpočítanie dane len v rozsahu zodpovedajúcom požadovanej úhrady od zamestnanca (50 % ceny karty), berúc do úvahy vyššie uvedený cieľ § 22 ods. 8 zákona o DPH, by sa základ dane mal rovnať pomernej časti celkovej trhovej ceny služby, ktorá pripadá na rozsah, v akom boli náklady na jej získanie zamestnávateľom oddanené.
- Ak zamestnávateľ pri nákupe kariet neodpočítal DPH a od zamestnancov za ne požaduje úhradu vo výške 50 % z ceny karty, potom zamestnávateľ by mal odviesť DPH podľa § 22 ods.1 zákona o DPH, t. j. z protihodnoty prijatej od zamestnanca. Postup určenia základu dane podľa § 22 ods. 8 zákona o DPH sa neuplatní. V tomto prípade nedochádza k strate DPH a uplatnenie § 22 ods. 8 zákona o DPH by viedlo k dvojitému resp. vyššiemu zdaneniu, a bolo by aj neproporcionálne sledovanému cieľu uvedenému vyššie.
- Ak zamestnávateľ uplatní odpočítanie dane v plnom rozsahu z hodnoty karty a od zamestnancov požaduje úhradu v nižšej sume napr. vo výške 50 % ceny služby, základ dane sa určí podľa § 22 ods. 8 zákona o DPH.
Dátum vydania stanoviska: 15.7.2019
