Otázka
Zahraničná fyzická osoba (Ukrajinec) začala v roku 2018 podnikať na Slovensku ako "podnik zahraničnej osoby". Tento daňovník bol povinný v roku 2018 účtovať v podvojnom účtovníctve ako fyzická osoba zapísaná v Obchodnom registri. Keďže o tejto povinnosti nevedel, za rok 2018 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B a uplatnil výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Je daňovník povinný podať daňové priznanie, v ktorom vyčísli základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP, t. j. z výsledku hospodárenia z vedeného podvojného účtovníctva?
Odpoveď zo dňa 30.5.2019
V zmysle § 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu v nadväznosti na § 1 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) sa za účtovnú jednotku považuje aj zahraničná osoba, ak na území Slovenskej republiky podniká alebo vykonáva inú činnosť podľa osobitných predpisov. Zákon o účtovníctve pri zahraničnej osobe odkazuje na § 21 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území
Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Ďalej je v § 21 ods. 6 Obchodného zákonníka ustanovené, na ktoré fyzické osoby sa zápis do obchodného registra nevzťahuje. Podľa § 36 Obchodného zákonníka podnikatelia zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.
Za predpokladu, že fyzická osoba - Ukrajinec podniká na území Slovenskej republiky ako „podnik zahraničnej osoby“, pričom je zapísaná v obchodnom registri, považuje sa v nadväznosti na § 1 zákona o účtovníctve za účtovnú jednotku, ktorá je povinná viesť podvojné účtovníctvo. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve upravuje dobu vedenia účtovníctva, pričom pre fyzickú osobu ustanovuje viesť účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely základu dane z príjmov. Fyzická osoba – zahraničná osoba je povinná v nadväznosti na ustanovenia
Obchodného zákonníka tieto výdavky preukazovať prostredníctvom podvojného účtovníctva, preto je povinná viesť podvojné účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká na území Slovenskej republiky. V predmetnom prípade fyzická osoba (zahraničná osoba) neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve, čím sa dopustila správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve. Za tento správny delikt daňový úrad účtovnej jednotke uloží pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve.
V zmysle § 11 ods. 2 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne, pričom v denníku sa v súlade s § 12 ods. 1 zákona o účtovníctve usporadúvajú zápisy chronologicky; denníkom sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období.
Podľa § 12 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovné prípady, o ktorých sa účtuje v denníku, musia byť zaúčtované v hlavnej knihe. Hlavná kniha v zmysle § 12 ods. 2 zákona o účtovníctve zahŕňa okrem iného aj súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal jednotlivých účtov, minimálne za kalendárny mesiac. Vzhľadom na uvedené povinnosti účtovnej jednotky máme za to, že podvojné účtovníctvo za účtovné obdobie 2018 nie je možné viesť spätne v roku 2019.
Podľa § 6 ods. 14 ZDP ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 ZDP, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.
ZDP neumožňuje daňovníkovi po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie prostredníctvom dodatočného daňového priznania zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov z percentuálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 ZDP na preukázateľné výdavky, a to ani vtedy, ak mal daňovník v súlade so zákonom o účtovníctve povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva.
Podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP sa u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP vychádza pri zisťovaní základu dane z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Keďže zákon o účtovníctve neumožňuje spätne účtovať v sústave podvojného účtovníctva, nemôže daňovník, ktorý mal, ale neviedol podvojné účtovníctvo, pri zisťovaní základu dane resp. daňovej straty vychádzať z hospodárskeho výsledku. Znamená to, že ak daňovník viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10 ZDP napriek tomu, že v súlade so zákonom o účtovníctve mal účtovať v sústave podvojného účtovníctva, vychádza v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) ZDP pri zisťovaní základu dane z rozdielu medzi príjmami a výdavkami s tým, že ZDP neukladá daňovníkovi povinnosť úpravy základu dane vyčíslenej podľa § 17 ods. 1 ZDP z dôvodu porušenia zákona o účtovníctve a neúčtovania v sústave podvojného účtovníctva.
