Otázka
Fyzická osoba (nepodnikateľ) predala pozemok, ktorý vlastnila viac ako 5 rokov, preto príjem z predaja pozemku je v súlade s § 9 ods. 1 písm. a) ZDP oslobodený od dane z príjmov. Kúpna cena za pozemok nebola uhradená včas a v kúpnopredajnej zmluve je dohodnuté, že kupujúci zaplatí za každý mesiac omeškania zmluvnú pokutu.
Je príjem fyzickej osoby zo zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu záväzku oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP ako náhrada škody?
Odpoveď zo dňa 30.3.2020
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n) ZDP, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada vymedzená v bodoch 1 až 4 citovaného ustanovenia.
Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Ako vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok na zmluvnú pokutu môže oprávnená strana uplatniť i vtedy, ak porušením zmluvnej povinnosti vôbec nevznikla škoda. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút a náhrada škody sú z právneho hľadiska dva rôzne právne inštitúty. Občiansky zákonník upravuje v citovaných ustanoveniach ich vzájomný vzťah.
Ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, veriteľ v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môže požadovať len zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že porušením uvedenej povinnosti vznikla veriteľovi škoda, ako aj bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu. Pre tento prípad platí že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľ nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku.
Účastníci sa však môžu dohodnúť aj tak, že obidva nároky možno uplatniť súbežne, teda právo na náhradu vzniknutej škody aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pritom môže byť účastníkmi dohodnuté, že veriteľ má na základe zmluvného dojednania nárok na náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty (započítateľná zmluvná pokuta) alebo sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že zmluvná pokuta sa nezapočíta na náhradu škody, pričom veriteľ má v takom prípade nárok na zmluvnú pokutu popri nároku na plnú náhradu škody (nezapočítateľná zmluvná pokuta).
Účastníci sa v dohode o zmluvnej pokute môžu dohodnúť aj na tom, že veriteľ je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou a zároveň na tom, že veriteľ môže voliť medzi pokutou a náhradou škody.
Z hľadiska právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku plnenie zo zmluvnej pokuty z právneho hľadiska nie je plnením z náhrady škody.
Podľa odbornej literatúry „nie je vylúčená ani možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie dlžníka s platením peňažného záväzku. V takom prípade je dôležité riešiť vzťah zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Dojednanie či zaplatenie zmluvnej pokuty, aj pokiaľ je viazané na omeškanie dlžníka, nevylučuje povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania“. Z uvedeného vyplýva, že v prípade ak je zmluvnou pokutou zabezpečená povinnosť peňažnej povahy, má táto zmluvná pokuta skôr penalizačnú funkciu.
Nadväzne na vyššie uvedené, príjem, ktorý dosiahla fyzická osoba nepodnikateľ zo zmluvnej pokuty dohodnutej za oneskorenú úhradu záväzku, nie je príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP. Jedná sa o zdaniteľný príjmov fyzickej osoby, ktorý sa zaradí medzi „iné“ ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.
