Otázka
Ako má postupovať prijímateľ nepeňažného vkladu časti podniku realizovaného v pôvodných cenách podľa § 17d ZDP pri odpisovaní nehmotného majetku a drobného hmotného majetku s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur, tzn. či si môže do základu dane zahrnúť účtovný odpis z reálnej hodnoty maximálne do výšky prevzatej daňovej hodnoty nehmotného majetku a drobného hmotného majetku alebo si môže v danom zdaňovacom období
do základu dane zahrnúť len alikvotnú časť účtovného odpisu pripadajúcu na prevzatú daňovú hodnotu nehmotného majetku a drobného hmotného majetku?
Odpoveď
V súlade s § 17d ods. 5 ZDP prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prenajímateľa
nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.
V prípade ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely realizovaného v pôvodných cenách sa u jeho prijímateľa vychádza pri ocenení v účtovníctve z reálnej hodnoty, resp. z hodnoty uznanej na vklad spoločníka, ale ocenenie na daňové účely je prevzaté od vkladateľa nepeňažného vkladu. Tzn., že pri dlhodobom hmotnom majetku, drobnom hmotnom majetku, ktorý daňovník odpisuje a nehmotnom majetku sa ocenenie na daňové účely u prijímateľa
nepeňažného vkladu rovná oceneniu tohto majetku u vkladateľa zisteného podľa § 25 ZDP.
Napr., nehmotný majetok (softvér) s obstarávacou cenou 4 000 eur bol v roku 2016 vložený ako nepeňažný vklad do spoločnosti v pôvodných cenách podľa § 17d ZDP, pričom vkladateľ ho obstaral v roku 2014 a odpisoval už dva roky, doba životnosti softvéru bola v odpisovom pláne vkladateľa stanovená na 4 roky a ročný odpis bol vo výške 1 000 eur, zostatková cena daňová aj účtovná v momente nepeňažného vkladu bola vo výške 2 000 eur. Na základe znaleckého posudku vypracovaného z dôvodu nepeňažného vkladu bola reálna hodnota softvéru určená vo výške 3 000 eur s predpokladanou zostatkovou dobou odpisovania ďalšie tri roky, tzn. celková doba životnosti softvéru je 5 rokov.
Z ustanovenia § 17d ods. 5 ZDP vyplýva, že pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny, tzn. zo 4000 eur počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne prijímateľa (tzn. počas 3 rokov), najviac do výšky zostatkovej ceny podľa § 25 ods. 3 ZDP (tzn. do výšky 2 000 eur). V uvedenom prípade teda prijímateľ uplatní v roku 2016 do daňových výdavkov odpis vo výške 800 eur (4 000 / 5), daňová
zostatková cena bude 1 200 eur (2 000 – 800), v roku 2017 odpis vo výške 800 eur, daňová zostatková cena bude 400 eur (1 200 – 800) a v roku 2018 uplatní odpis vo výške 400 eur, tzn. do výšky daňovej zostatkovej ceny.
Obdobný postup ako pri nehmotnom majetku, ktorý je súčasť nepeňažného vkladu v pôvodných cenách, bude prijímateľ uplatňovať aj v prípade, ak súčasťou nepeňažného vkladu bude drobný hmotný majetok, ktorý sa odpisuje.
Z uvedeného vyplýva, že prijímateľ nepeňažného vkladu realizovaného v pôvodných cenách si môže do základu dane v príslušnom zdaňovacom období zahrnúť len alikvotnú časť účtovného odpisu pripadajúcu na prevzatú daňovú hodnotu nehmotného majetku a drobného hmotného majetku.
