Účtovanie zmenárenskej činnosti

Otázka

Fyzická osoba má devízovú licenciu a jej podnikateľskou činnosťou je zmenárenská činnosť. Peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré nakupuje od občanov, následne vloží na bankový účet, ktorý má zriadený v banke v mene euro. Daňovník sa pýta, ako má účtovať nákup a predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene v sústave jednoduchého účtovníctva s vplyvom na základ dane a či je možné nákup zaúčtovať ako položku ovplyvňujúcu základ dane alebo cez priebežné položky.

Odpoveď zo dňa 18.1.2021

Zákon č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Devízový zákon“) upravuje práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami.

Vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti alebo predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti, je zmenárenská činnosť [§ 2 písm. k) Devízového zákona].

Zákon č. 431/2002 z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a ani opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) neupravujú osobitne spôsob účtovania zmenárenskej činnosti, preto je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad ustanovených v účtovných predpisoch.

Vzhľadom k tomu, že podľa definície zmenárenskej činnosti podľa Devízového zákona ide o nákup a predaj peňažných prostriedkov, odporúčame účtovať transakcie s peňažnými prostriedkami obdobne ako nákup a predaj zásob, pričom je potrebné dodržať zásady oceňovania cudzej meny podľa § 24 zákona o účtovníctve a § 21 postupov účtovania.

To znamená:

  • nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene sa účtuje obdobne ako nákup zásob podľa § 11 ods. 1 postupov účtovania s tým rozdielom, že sa prírastok peňažných prostriedkov neúčtuje v knihe zásob, ale v pokladničnej knihe a vzhľadom na charakter peňažných prostriedkov nejde o výdavok v členení „zásoby“ ale o výdavok v členení „ostatné výdavky“;
  • predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene (banke alebo iným právnickým a fyzickým osobám) sa účtuje obdobne ako predaj zásob s podobnými rozdielmi ako sú uvedené vyššie, tzn. predaj peňažných prostriedkov sa účtuje v pokladničnej knihe (úbytok) a v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení „ostatné príjmy“.

Zároveň pri nákupe a predaji cudzej meny musia byť dodržané zásady oceňovania cudzej meny podľa § 21 postupov účtovania.

Priebežné položky slúžia najmä na zachytenie pohybov peňažných prostriedkov v prípadoch, keď nie sú v momente úbytku alebo prírastku peňažných prostriedkov k dispozícii účtovné doklady, preto účtovanie nákupu a predaja cudzej meny v rámci zmenárenskej činnosti len cez priebežné položky podľa § 4 ods. 3 postupov účtovania nie je vhodné.

Na záver pripomíname, že v zmysle § 21 ods. 4 postupov účtovania sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, cudzia mena v hotovosti a na účtoch v bankách prepočíta na eurá referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pričom kurzové rozdiely z prepočtu sa účtujú podľa § 4 ods. 4 postupov účtovania.