Otázka
Spoločnosť A obstarala pohľadávku voči dlžníkovi – spoločnosti B - za dohodnutú cenu 5 000 eur, menovitá hodnota bola 10 000 eur. Následne túto pohľadávku spoločnosť A vložila ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti B v hodnote uznanej na vklad v sume 10 000 eur. Vkladateľ a prijímateľ sa dohodli na uplatnení § 17d ZDP, preto vkladateľ (spoločnosť A) nezahrnul do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu
započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve. Momentom vkladu si spoločnosť B započítala pohľadávku prijatú ako nepeňažný vklad so svojim záväzkom voči spoločnosti A vo výške 10 000 eur.
Aký je vplyv uvedenej transakcie na základy dane z príjmov spoločnosti A a spoločnosti B?
Odpoveď
Z účtovných zápisov spoločnosti A a spoločnosti B podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) je zrejmé, že ak je nepeňažný vklad splatený pohľadávkou, pričom ide o pohľadávku voči samotnému prijímateľovi nepeňažného vkladu, dochádza k jej kapitalizácii. Z pohľadu spoločnosti A ako vkladateľa nepeňažného vkladu (pohľadávky) sa jedná o kapitalizáciu pohľadávky, t. j. premenu pohľadávky na
kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti B. Z pohľadu spoločnosti B ako prijímateľa nepeňažného vkladu sa jedná o kapitalizáciu záväzku, t. j. premenu záväzku voči spoločnosti A na kapitálovú účasť spoločnosti A na základnom imaní spoločnosti B.
Podľa § 17d ods. 1 písm. a) ZDP do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve, ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu a hmotný a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25 ZDP.
Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je podľa § 17d ods. 11 ZDP ocenenie majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitných predpisov s odkazom na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ocenenie hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25 ZDP.
V predloženom prípade nedošlo k prevzatiu pohľadávky, ale k jej kapitalizácii, preto vkladateľ (spoločnosť A) nemôže postupovať podľa § 17d ods. 1 písm. a) ZDP a rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve nemôže nezahrnúť do základu dane. Tzn., že predmetný rozdiel vo výške 5 000 eur musí byť súčasťou základu dane vkladateľa ako zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h) ZDP, ktorý ovplyvnil už jeho výsledok hospodárenia v nadväznosti na § 17 ods. 1 písm. b) ZDP. Obdobne by tomu bolo v prípade, ak by pohľadávka nebola predmetom nepeňažného vkladu, ale došlo by k inkasu tejto pohľadávky v plnej výške pôvodnej menovitej hodnoty (10 000 eur), pričom spoločnosť A má túto pohľadávku ocenenú v dôsledku nadobudnutia postúpením v obstarávacej cene (5 000 eur). Rozdiel medzi obstarávacou cenou pohľadávky (5 000 eur) a inkasovanou hodnotou pohľadávky (10 000 eur) by spoločnosť A zúčtovala v prospech účtu 648, bol by to zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h) ZDP a bol by súčasťou základu dane vo výške, v ktorej ovplyvnil výsledok hospodárenia.
V účtovníctve spoločnosti B ako prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je pohľadávka voči sebe samému, sa táto kapitalizuje, t. j. dochádza k premene záväzku na kapitálovú účasť vkladateľa na imaní prijímateľa nepeňažného vkladu v hodnote 10 000 eur. To znamená, že po tejto transakcii prijímateľ nepeňažného vkladu už neeviduje ani záväzok voči spoločnosti A, ani pohľadávku voči sebe samému. V zmysle uvedeného nie je dôvod na úpravu
základu dane spoločnosti B.
