Otázka
Tuzemská spoločnosť A darovala inej tuzemskej spoločnosti B (ide o tuzemské závislé osoby) motorové vozidlo, ktoré má nulovú daňovú zostatkovú hodnotu, avšak jeho trhová cena je 20 000 €. Je spoločnosť A povinná postupovať podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov?
Odpoveď
V praxi môžu nastať situácie, keď závislé osoby cielene použijú špecifickú právnu formu transakcie ( v tomto prípade darovanie) s cieľom znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti, ktorá by vznikla v prípade transakcie klasifikovanej ako predaj. V závislosti na skutočnostiach a okolnostiach konkrétneho prípadu je teda potrebné zvážiť, či by v uvedenom prípade k obdobnej transakcii darovania uskutočnenej za porovnateľných podmienok došlo aj v situácii, keby tieto dve spoločnosti boli nezávislé osoby.
Je ale súčasné potrebné uviesť, že k právnemu aktu darovania dochádza aj medzi nezávislými osobami, pričom toto darovanie môže byť motivované rozličnými zámermi, ktorými môžu byť napr. charita alebo verejný záujem. Darovanie medzi dvoma osobami - podnikateľmi, prípadne medzi dvoma obchodnými spoločnosťami založenými s cieľom dosahovať zisk je už ale menej častý jav. Preto je v takomto prípade potrebné skúmať skutočný motív a cieľ týchto transakcií a právnych vzťahov a zhodnotiť, či nedochádza k obchádzaniu zákona a znižovaniu daňovej povinnosti.
Pokiaľ výsledkom skúmania bude záver, že by k obdobnej transakcii a za porovnateľných podmienok nedošlo, keby tieto dve obchodné spoločnosti boli nezávislé osoby a súčasne v dôsledku týchto právnych úkonov došlo k zníženiu daňovej povinnosti v SR, považujeme za vhodné zvážiť aj možnú reklasifikáciu právnej formy týchto transakcií. Na uvedenú transakciu by potom bolo potrebné nazerať v kontexte ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Postup podľa § 17 ods.5 zákona o dani z príjmov sa teda môže uplatniť aj v tomto prípade.
Vyššie uvedený postup má takisto oporu v smernici OECD o transferovom oceňovaní, kde sa vo výnimočných prípadoch pripúšťa rekvalifikácia právnych úkonov (prezentovanej zmluvnej vôle) vykonaných závislými osobami (body 1.36 až 1.41 pôvodnej smernice, resp. body 1.64 až 1.69 revidovanej smernice), pričom sa uvádza, že je nutné brať ohľad na skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu.
