Výdavky pri likvidácii zásob materiálu, polotovarov vlastnej výroby, nedokončenej výroby a výrobkov

Daňový subjekt účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vyraďuje:

- zásoby zistené ako technicky alebo morálne zastarané,

- zásoby k neexistujúcemu majetku alebo k už vyradenému majetku, pričom sa môže jednať o náhradný diel, príslušenstvo alebo špecifický spotrebný materiál použiteľný výlučne v spojení s neexistujúcim majetkom,

- zásoby nesplňujúce kritériá bezpečnosti, t. j. také, ktorých použitie by bolo nebezpečné, príp. by bolo v rozpore s legislatívou,

- zásoby, ktoré neplnia svoju funkciu, t. j. zásoby identifikované ako zásoby s exspirovanou dobou maximálneho použitia,
- prebytočné zásoby súvisiace s prehodnotením obchodných alebo výrobných plánov spoločnosti.

Ako sa posudzujú výdavky pri likvidácii uvedených zásob (nad limit stanovenej normy prirodzených úbytkov)?

 

V súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) ZDP sa výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

 

Podľa § 21 ods. 2 písm. n) ZDP platného od 1.1.2015 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru:

1.   z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,

2. likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že
pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,

3.   bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.

 

Ak z účtovných predpisov vyplynula povinnosť účtovania na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, je výška daňového výdavku limitovaná v § 21 ods. 2 písm. e) ZDP s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Ak z účtovných predpisov vyplýva povinnosť účtovať vyradenie zásob na iný účet ako účet 549, napr. na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, nemožno jednoznačne konštatovať, či ide o daňový výdavok
bez preukázania opodstatnenosti vyradenia a spôsobu ďalšieho nakladania s nimi. Pri vyradení uvedených zásob je potrebné posudzovať každý dôvod vyradenia individuálne.

 

V prvom rade by sa mal daňovník pokúsiť uvedené zásoby predať. Pri predaji zásob za znížené ceny, aj v prípade vykázania straty z predaja, bude obstarávacia cena zásob daňovo uznaná. Ďalšou možnosťou je nepotrebné zásoby inak speňažiť, napr. odovzdaním do zberných surovín, aj v tomto prípade by obstarávacia cena zásob bola daňovo uznaná. Pre daňové posúdenie zaúčtovaného nákladu je rozhodujúca legislatívna úprava, ktorá určuje aj spôsob nakladania s majetkom. Ak v predmetnom prípade, na základe legislatívnej úpravy budú musieť byť nepredané zásoby vyradené a bezpečne zlikvidované, náklady účtované v súvislosti s vyradením zásob, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, je možné uznať za daňový výdavok, ak spĺňajú podmienky daňového výdavku (nákladu) podľa § 2 písm. i) ZDP.