Otázka
Právnická osoba so sídlom v zahraničí si na území Slovenskej republiky zriadila organizačnú zložku, ktorá zabezpečuje elektronické telekomunikačné služby a prenos medzinárodnej hlasovej služby na Slovensku. Organizačná zložka má na území Slovenska sídlo, ako aj elektronické zariadenie fyzicky umiestnené na Slovensku, ktoré slúži na transformáciu hlasových služieb a prostredníctvom ktorého poskytuje tieto služby, ktoré sú organizačnou zložkou aj fakturované. V rámci organizačnej zložky pôsobí na Slovensku iba jej vedúci (zahraničná osoba), ktorý sa na Slovensku nezdržiava nepretržite, ale iba počas niekoľkých dní v mesiaci, v rámci ktorých riadi podnikateľské aktivity v sídle organizačnej zložky alebo sa stretáva s obchodnými partnermi (dodávateľmi ako aj samotnými zákazníkmi). Keďže organizačná zložka poskytuje špecifický druh elektronických služieb, nie je v jej konkrétnom prípade potrebná častejšia prítomnosť vedúceho organizačnej zložky, resp. stálejšia prítomnosť, pretože na to, aby bola organizačná zložka schopná poskytovať uvedené služby samostatne to nie je nevyhnutné. Je možné v danom prípade považovať organizačnú zložku za prevádzkareň pre účely DPH?
Odpoveď
Informácie uvedené v otázke nie sú dostatočné na to, aby bolo možné posúdiť, či ide o prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH. V intenciách nižšie uvedeného a rozhodnutí Súdneho dvora EÚ by si mal daňový subjekt posúdiť, či organizačná zložka zahraničnej osoby zriadená v tuzemsku spĺňa kritériá prevádzkarne v zmysle zákona o DPH. Na tento účel uvádzame:
Podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. Ak má zahraničná osoba v tuzemsku zriadenú organizačnú zložku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, ešte nie je možné hovoriť automaticky o prevádzkarni na účely zákona o DPH. Ak má organizačná zložka spĺňať kritériá prevádzkarne v zmysle zákona o DPH, je potrebné skúmať aj ďalšie faktory nevyhnutné pre existenciu prevádzkarne (personálne a materiálne vybavenie potrebné na vykonávanie ekonomickej činnosti) v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutie C-190/95 ARO Lease, C-390/96 Lease Plan Luxembourg, C-73/06 Planzer Luxembourg, C-168/84 Gunter Berkholz). Súdny dvor EÚ konštatuje, že dôsledkom toho, aby sa prevádzkareň mohla účelne považovať, v rámci výnimky z prioritného kritéria sídla, za miesto poskytnutia služby zdaniteľnej osoby, musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť a organizáciu, ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné služby samostatne. Súdny dvor EÚ dospel k názoru, že ak leasingová spoločnosť (predmetom rozsudku C-190/95 je prenájom automobilov leasingovou spoločnosťou) nemá v členskom štáte ani vlastný personál, ani organizačnú zložku, ktorá na dostatočnej úrovni zabezpečuje stálosť, ktorá môže uzatvárať zmluvy alebo prijímať rozhodnutia o správe, a teda ktorá je schopná samostatne poskytovať predmetné služby, nemožno mať za to, že táto leasingová spoločnosť má stálu prevádzkareň v danom členskom štáte. Zriadenie odlišného sídla (prevádzkarne) od hlavného sídla podnikania je možné len v prípade, ak sa takéto sídlo vyznačuje dostatočným stupňom trvalosti a adekvátnou štruktúrou, z hľadiska ľudských a technických zdrojov, na dodávanie dotknutých služieb na nezávislom základe (C-390/96). Súdny dvor EÚ dospel k názoru, že keď nemá leasingová spoločnosť v členskom štáte k dispozícii buď vlastný personál alebo štruktúru vyznačujúcu sa dostatočným stupňom trvalosti na poskytnutie rámca, v ktorom môžu byť zhotovené zmluvy alebo uskutočnené manažérske rozhodnutia, aby sa tým pádom zaručilo poskytovanie predmetných služieb na nezávislom základe, nemôže sa takáto spoločnosť považovať za spoločnosť so stálou prevádzkou v danom štáte.
Podľa rozhodnutia C-168/84 Gunter Berkholz služby nemožno považovať za poskytnuté v prevádzke inej ako miesto sídla podniku poskytovateľa služieb ak táto prevádzka nemá určitú minimálnu veľkosť a nie sú permanentne prítomné ľudské, ako aj technické zdroje nevyhnutné na poskytovanie služieb. O stálu prevádzku ide len vtedy, ak si prevádzka vyžaduje permanentnú prítomnosť tak ľudských, ako aj technických zdrojov nevyhnutných na poskytovanie konkrétnych služieb. Z návrhov generálneho advokáta k prípadu C-452/03 RAL Ltd vyplýva, že vo veci C-190/95 ARO Lease Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa dospelo k záveru, že dodávateľ služieb má stálu prevádzkareň je postačujúce, aby mal v členskom štáte buď svoj vlastný personál alebo štruktúru, ktorá má dostatočný stupeň stálosti na to, aby poskytla rámec, v ktorom môžu byť uzatvárané zmluvy, uskutočňované manažérske rozhodnutia, dojednávané obchody, prijímané platby... Potrebná „štruktúra“ sa nevyhnutne bude líšiť v závislosti od dotknutého sektora.
Pod pojmom prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH je potrebné rozumieť stále miesto vykonávania samostatnej a nezávislej ekonomickej činnosti, z ktorej sa dosahuje príjem (vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, resp. opakovane) a ktoré disponuje na jednej strane materiálnym vybavením potrebným na vykonávanie ekonomickej činnosti z tohto miesta (napr. kancelárske priestory, v ktorých alebo z ktorých poskytuje svoje plnenia) a na strane druhej personálnym vybavením (personál, resp. zamestnanci, ktorí sú stále k dispozícii na uvedenom mieste) potrebným na vykonávanie uvedenej ekonomickej činnosti z tohto miesta. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj rozsudky Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých, na to aby sa prevádzkareň mohla považovať za miesto poskytnutia služby, musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť a organizáciu (dostatočný stupeň trvalosti), ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné služby samostatne, tzn. schopnosť, resp. možnosť z uvedeného miesta uzatvárať a vyhotovovať zmluvy, uskutočňovať manažérske rozhodnutia, dojednávať obchody, prijímať platby, vykonávať nezávisle konkrétnu ekonomickú činnosť. Pritom musí ísť o ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí. Na účely registrácie podľa § 4 zákona o DPH je možné vziať do úvahy len prevádzkareň, ktorá spĺňa kritériá uvedené v § 4 ods. 5 zákona o DPH. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, je na daňovom subjekte, aby splnenie kritérií prevádzkarne uvedených v tomto stanovisku posúdil.
