Popis problému
S účinnosťou od 01.06.2023 začína svoju činnosť Správny súd v Banskej Bystrici, s čím súvisí prechod zamestnancov z iných súdov. V tejto súvislosti vzniká otázka ohľadne nároku na príspevok na rekreáciu, v prípade, ak zamestnanec:
- ukončil pracovný pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe na Okresnom súde k 28.02.2023 (bola mu preplatená aj nečerpaná dovolenka) a začal nový pracovný pomer v stálej štátnej službe na Správnom súde od 01.03.2023,
- ukončil pomer štátneho zamestnanca na Krajskom súde k 14.05.2023 (bola mu preplatená aj nečerpaná dovolenka) a začal nový pracovný pomer ako zamestnanec vo verejnej službe od 15.05.2023 na Správnom súde,
- ukončil pracovný pomer vo verejnej službe na Okresnom súde k 13.03.2023, nový pracovný pomer vo verejnej službe začal 14.03.2023 na Správnom súde.
Pýtate sa, či je možné považovať u týchto zamestnancov podmienku nepretržitosti trvania štátnozamestnaneckého, resp. iného právneho vzťahu voči štátu za splnenú, a teda či títo zamestnanci majú nárok na príspevok na rekreáciu
u zamestnávateľa Správny súd v Banskej Bystrici.
Doplňujúca otázka:
Pýtate sa, či nárok na príspevok na rekreáciu majú sudcovia, ktorý boli preložení (z iných okresných alebo krajských súdov) alebo začínajú svoju činnosť na novovzniknutom súde (doteraz pôsobili ako vyšší súdni úradníci).
Stanovisko
Podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP príjmom oslobodeným od dane je aj príjem poskytnutý ako suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je § 152a Zákonníka práce.
Podmienku nepretržitosti trvania pracovného pomeru upravuje ustanovenie § 152a ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
Trvanie pracovného pomeru na účely Zákonníka práce zahŕňa aj trvanie predchádzajúceho pracovného pomeru, na ktorý bezprostredne nadväzuje trvanie nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi (§ 40 ods. 12 Zákonníka práce).
Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu sa za bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca považuje jeho vznik v najbližšom pracovnom dni, keď sa skončil predchádzajúci pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa. Objasnenie uvedeného pojmu má význam aj vo vzťahu k poskytovaniu príspevku na rekreáciu zamestnancov.
V súlade s § 171 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z.“) sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane použije aj ustanovenie § 152a Zákonníka práce. Znamená to, že v prípade štátnozamestnaneckého pomeru sa zohľadňuje podmienka nepretržitosti trvania pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce.
S účinnosťou od 01.03.2021 sa na účely § 152a Zákonníka práce započítava doba nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu (§ 171 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.). Znamená to, že ak dôjde k zmene príslušného služobného úradu štátneho zamestnanca, podmienka nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru nie je splnená, a to bez ohľadu na dôvod zmeny služobného úradu (napr. dočasné alebo trvalé preloženie štátneho zamestnanca z jedného služobného úradu do iného služobného úradu, ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru k služobnému úradu a bezprostredný vznik štátnozamestnaneckého pomeru k inému služobnému úradu a pod.).
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú realizované na základe ustanovení Zákonníka práce. To znamená, že v prípade príspevku na rekreáciu zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa sleduje podmienka nepretržitosti trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi podľa § 152a ods. 1 v nadväznosti na § 40 ods. 12 Zákonníka práce.
Stanovisko k doplňujúcej otázke:
Nárok na príspevok na rekreáciu nie je upravený len vo vzťahu k zamestnancom v súkromnej sfére, patrí napr. aj štátnym zamestnancom, policajtom, profesionálnym vojakom a pod., čoho dôkazom sú odkazy v príslušných zákonoch na ustanovenie § 152a Zákonníka práce. Avšak nárok na príspevok na rekreáciu nebol priamo upravený vo vzťahu k sudcom v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“), ktorý upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie.
Vzťah sudcu a štátu je verejnoprávnym vzťahom ústavného činiteľa k štátu, pričom nejde o vzťah pracovnoprávny medzi sudcom a súdom, ani o služobný pomer sudcu k súdu, na ktorom vykonáva funkciu. Napriek tomu, § 150 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. ustanovuje, že na osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce, ak tento zákon neustanovuje inak.
Oprávnenie posudzovať primeranosť použitia ustanovení Zákonníka práce na osobitný vzťah sudcu prináleží gestorovi príslušného zákona. Vzhľadom na to, Ministerstvo spravodlivosti v liste č. 35493/2019/42 zo dňa 01.03.2019, ktorý bol adresovaný do rúk predsedom súdu vyjadrilo názor, že ustanovenia Zákonníka práce upravujúce nárok na príspevok na rekreáciu je nutné aplikovať aj vo vzťahu k sudcom.
Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z., na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa sudca posudzuje ako zamestnanec; osobný úrad sudcu sa posudzuje ako zamestnávateľ.
V prípade preloženia sudcu na iný súd dochádza k zmene osobného úradu sudcu.
Vzhľadom na uvedené zastávame názor, že z pohľadu sledovania podmienky nepretržitosti trvania pracovného pomeru, resp. iného právneho vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi na účely nároku na príspevok na rekreáciu, pri preložení sudcu na iný súd dochádza k zmene zamestnávateľa (osobného úradu sudcu), a preto podmienka nepretržitosti nie je splnená.
V prípade nároku na príspevok na rekreáciu súdnych úradníkov je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje ich postavenie a činnosť. V zmysle § 2 ods. 1 predmetného zákona, súdni úradníci sú štátnymi zamestnancami, ktorí spĺňajú predpoklady podľa osobitného zákona. Osobitným predpisom je zákon č. 55/2017 Z. z.
Uvedenú problematiku odporúčame riešiť s vecnými gestormi príslušných zákonov.
Stanovisko bolo vypracované na základe poskytnutých informácií a po konzultácii s Ministerstvom financií SR.
