Otázka
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu do Talianska, do mesta Trieste. Pracovná cesta začala 13.03.2020 a mala trvať 8 dni. V meste Trieste však bola v tom období vyhlásená karanténa a zamestnanec tam zostal dlhšie ako 8 dní. Budú v tomto prípade daňovo uznané diéty a ostatné náklady spojené so služobnou cestou?
Odpoveď
Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa napr. zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.
Podľa § 2 písm. 2 zákona o cestovných náhradách zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1 citovaného ustanovenia) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Podľa § 10 zákona o cestovných náhradách na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 zákona o cestovných náhradách, ak tento zákon neustanovuje inak.
Cestovné náhrady vyplatené zamestnancovi v súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou, ktorá sa v dôsledku nariadenej karantény v zahraničí predĺžila, možno v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP považovať za daňové výdavky len v prípade, ak tieto cestovné náhrady boli vyplatené do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Plnenie vyplatené v súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou zamestnancovi nad výšku cestovných náhrad, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, nie je možné v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP považovať za daňový výdavok.
Stanovisko vydané dňa 2.2.2021
