Otázka
Je spätný nákup stravovacích poukážok pre zamestnancov v rôznych prípadoch (napr. zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky v januári za december predchádzajúceho roka, zamestnávateľ zabudol stravovacie poukážky zakúpiť, zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky v 10. deň daného mesiaca, pre nedostatok finančných prostriedkov poskytuje zamestnávateľ stravovacie poukážky spätne ...) u zamestnávateľa daňovým výdavkom vo výške podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 zákona o dani z príjmov?
Odpoveď
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce (ZP) je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ môže túto povinnosť splniť zabezpečením stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. V takomto prípade zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške podľa § 152 ods. 3 ZP.
Príspevky na stravovanie poskytnuté za podmienok ustanovených v ZP sú v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP daňovým výdavkom.
V prípadoch, ak zamestnávateľ poskytne stravovacie poukážky spätne (pozadu), nesplnil povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúcu zo ZP a preto vynaložené výdavky zamestnávateľa nie sú daňovými výdavkami.
