Dodatočné daňové priznanie

Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie daňového priznania,  podáva dodatočné daňové priznanie (§ 16 daňového poriadku). Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive daňového priznania alebo v predpísanej forme, ak sa podáva elektronickými prostriedkami, pričom  musí byť označené ako dodatočné daňové priznanie.  

 

 

Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie zákon ukladá daňovníkovi v ustanovení § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku, ak  zistí, že jeho

- daň má byť vyššia ako bola uvedená v daňovom priznaní,

- ak zistí, že daň má byť vyššia ako bola správcom dane vyrubená,

- daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

V uvedených prípadoch je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po zistení povinnosti podať dodatočné daňové priznanie s uvedením zdaňovacieho obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná.

 

Daňovník má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie podľa ustanovenia § 16 ods. 3 písm. c) daňového poriadku do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, ak zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

 

 

Daňový poriadok v ustanovení § 16 ods. 4 umožňuje daňovníkovi podať dodatočné daňové priznanie, ak daňovník zistí, že

Podľa ustanovenia § 68 ods. 4 daňového poriadku je daň vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania.

 

 

Na podanie dodatočného daňového priznania majú vplyv  lehoty, s ktorými zákon spája zánik práva vyrubiť daň. V súlade s ustanovením §  69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku nemožno vyrubiť daň, ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla daňovému subjektu povinnosť podať riadne daňové priznanie. Lehota piatich rokov môže však plynúť znovu, ak správca dane pred uplynutím pôvodnej 5-ročnej lehoty vykoná úkon smerujúci na vyrubenie dane  alebo rozdielu dane. Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly a protokolu o určení dane podľa pomôcok. Lehota začne znovu plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

 

Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

 

Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie.

 

Otázka č. 1 – Dodatočné daňové priznanie na vyššiu daňovú povinnosť
Spoločnosť  v  júni 2024 zistila, že do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2022  zahrnula neuhradenú províziu za sprostredkovanie , ktorá je podľa § 17 ods.19 písm. d) zákona o dani z príjmov  daňovým výdavkom až po zaplatení. V dôsledku uvedeného, jej daňová povinnosť mala byť vyššia o sumu 1 500 €. Je spoločnosť povinná podať dodatočné daňové priznanie?
Odpoveď
Spoločnosť bude postupovať podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia je spoločnosť povinná za zdaňovacie obdobie 2022 podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie, v ktorom uvedenú nezrovnalosť napraví , do konca júla 2024 a v tejto lehote dodatočnú daň aj zaplatiť.

Otázka č.2 – Dodatočné daňové priznanie na nižšiu daňovú povinnosť
Spoločnosť  pri kontrole daňového priznania  za rok 2022 zistila, že do základu dane za tento rok  zahrnula odpisy novo obstaraného hmotného majetku  v nesprávnej výške. Tým, že  hmotný majetok  zaradila do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov, pričom správne mal byť zaradený do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky, zvýšila  rozdiel medzi účtovnými a daňovým odpismi na riadku 150 daňového priznania a tým zvýšila vo svoj neprospech aj základ dane. Môže spoločnosť uvedenú nezrovnalosť napraviť v daňovom priznaní za bežné zdaňovacie obdobie alebo môže tak urobiť len podaním dodatočného daňového priznania ?
 Odpoveď
Ak  daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia, je daňový subjekt podľa § 16 ods.4 daňového poriadku  oprávnený podať dodatočné daňové priznanie. Keďže nejde o prípad vykázania vyššieho základu dane z dôvodu nesprávneho účtovania, spoločnosť nemôže  využiť ustanovenie § 17 ods.29 zákona o dani z príjmov a premietnuť rozdiel v daňových odpisoch v bežnom zdaňovacom období.

Otázka č.3 – Oprava chyby minulého účtovného obdobia v základe dane
Spoločnosť v roku 2024 zistila, že zaúčtovala dodávateľskú faktúru za poskytnuté  služby  na účte 518 -  Služby v roku 2022 v sume nižšej o 1 000 eur oproti sume uvedenej na faktúre. Ide pre spoločnosť o nevýznamnú sumu, preto v súlade s postupmi účtovania zaúčtovala uvedený rozdiel v roku 2024 do nákladov na účet 518 – Služby. Môže spoločnosť uvedenú nezrovnalosť napraviť v daňovom priznaní za bežné zdaňovacie obdobie alebo môže tak urobiť len podaním dodatočného daňového priznania?
Odpoveď
Ak spoločnosť v príslušnom zdaňovacom období zahrnula do výsledku hospodárenia vyššie výnosy alebo nižšie náklady, ako jej vyplýva z účtovných predpisov a z toho dôvodu vykázala vyšší základ dane a odviedla vyššiu daň alebo vykázala nižšiu daňovú stratu, podľa § 17 ods.29 zákona o dani z príjmov sa môže  rozhodnúť:
a) či upraví (zníži) základ dane o sumu  1 000 eur za zdaňovacie obdobie roka 2022 prostredníctvom podaného dodatočného  daňové priznania v súlade s § 16 daňového poriadku, alebo
b) sumu vo výške 1 000 eur zahrnie do základu dane  v roku 2024, v ktorom o oprave tejto chyby účtuje.