Úvod > Daň z príjmov > Daň z príjmov právnickej osoby > Daňové výdavky > Iné > Provízia za vymáhanie pohľadávky

Provízia za vymáhanie pohľadávky

Podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50% vymoženej pohľadávky.

Otázka č. 1 - limit

Spoločnosť uzatvorila zmluvu o vymáhaní pohľadávky s advokátom. Menovitá hodnota pohľadávky je vo výške 4 000 eur, v roku 2019 bolo vymožených 2000 eur, advokát si v roku 2019 v zmysle zmluvy vyfakturoval odmenu vo výške 1200 eur. Spoločnosť uvedenú odmenu advokátovi v roku 2019 nezaplatila. Je uvedený náklad daňovým výdavkom v roku 2019 v plnej výške?

Odpoveď

Ak daňovník uzatvoril s advokátom zmluvu o vymáhaní pohľadávky, odmena sa bude posudzovať podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov, to znamená, že odplata (provízia) bude daňovým výdavkom najviac do výšky 50% vymoženej pohľadávky v príslušnom zdaňovacom období. Provízia nemusí byť zaplatená, ale je obmedzená jej výška. V roku 2019 si teda spoločnosť môže v daňových výdavkoch uplatniť odmenu advokáta najviac do výšky 50% z vymoženej pohľadávky t. j. 1000 eur (50% z 2 000 eur), a to i napriek tomu, že uvedenú odmenu spoločnosť v roku 2019 advokátovi nezaplatila. 

Otázka č. 2 - prefakturované náklady na vymáhanie pohľadávky

Leasingová spoločnosť účtuje o neuhradenej pohľadávke voči klientovi vo výške  2 000 eur. V príslušnom zdaňovacom období si uvedenú pohľadávku dala vymáhať, v dôsledku čoho jej vznikli náklady na vymáhanie z titulu úhrady odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky vo výške 510 eur. V súlade s uzatvorenou leasingovou zmluvou spoločnosť v rovnakom zdaňovacom období celú výšku provízie vyfakturovala klientovi. Advokátskej kancelárii sa v danom roku podarilo z celej neuhradenej pohľadávky od klienta vymôcť  pre leasingovú spoločnosť 1 000 eur. V akej výške si v danom zdaňovacom období môže leasingová spoločnosť uplatniť v daňových výdavkoch províziu za vymáhanie ?

Odpoveď

Obchodná politika leasingovej spoločnosti jej dáva možnosť žiadať od dlžníka aj náklady, ktoré vznikli leasingovej spoločnosti s vymáhaním pohľadávky. Ak je takáto možnosť zakotvená aj v zmluvách o finančnom prenájme, veriteľ aj dlžník podpisom zmluvy súhlasia s uvedeným postupom a potom majú tieto výdavky u dlžníka sankčný charakter (ako zmluvné pokuty, úroky z omeškania a pod.), nie sú u neho daňovým výdavkom a u veriteľa - leasingovej spoločnosti je tento príjem v plnej výške považovaný za zdaniteľný príjem v súlade s účtovníctvom, t. j. je súčasťou výsledku hospodárenia aj základu dane. 

V daňových výdavkoch si leasingová spoločnosť môže uplatniť náklady na odplatu (províziu) za vymáhanie najviac do výšky 50% z vymoženej pohľadávky v danom zdaňovacom období, t. j. vo výške 500 eur (50% z vymoženej pohľadávky vo výške 1 000 eur). 

Otázka č. 3 - posudzovanie limitu, ak veriteľ nemá nárok na odpočet DPH

Leasingovej spoločnosti, platiteľovi DPH, vznikli v danom zdaňovacom období náklady na vymáhanie pohľadávky v celkovej výške 1198,90 eur, z toho základ dane 999 eur + 20% DPH, na ktorú nemá v súlade so zákonom o DPH veriteľ nárok na odpočet.  V danom roku sa leasingovej spoločnosti podarilo vymôcť celú sumu vymáhanej pohľadávky vo výške 2 000 eur. V akej výške si v danom roku môže leasingová spoločnosť uplatniť v daňových výdavkoch províziu za vymáhanie ? 

Odpoveď

Podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov je daň z pridanej hodnoty daňovým výdavkom, ak na jej odpočítanie platiteľ DPH nemá nárok. Daňovým výdavkom je však iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže je daňovým výdavkom. V tomto prípade sa DPH viaže k nákladu na odplatu (províziu), ktorej výška je limitovaná podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov výškou 50% vymoženej pohľadávky. Podľa § 52 ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva pri prijatí služby, pri ktorej nevzniká nárok na odpočítanie DPH podľa zákona o DPH, sa DPH účtuje v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu nákladov. 

Ak vymožená hodnota pohľadávky v danom zdaňovacom období je  vo výške 2 000 eur, potom za daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov je možné uznať daňový výdavok najviac do výšky 50% z tejto sumy, t. j. 1 000 eur. Keďže náklad - odplata (provízia) za vymáhanie pohľadávky je vo výške 1198,80 (vrátane DPH), daňovým výdavkom môže byť suma najviac vo výške 1 000 eur a rozdiel vo výške 198,80 eur predstavuje položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia.