Úvod > Daň z príjmov > Daň z príjmov právnickej osoby > Podnikové kombinácie > Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

Vkladateľ nepeňažného vkladu (ďalej len „NV“), ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa medzinárodných štandardov upravujúci základ dane v reálnych hodnotách  podľa §17b zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť upraviť výsledok hospodárenia dvoma spôsobmi:
- neupraviť výsledok hospodárenia (ďalej „VH“) o rozdiel  medzi hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka podľa §59 Obchodného zákonníka a účtovnou hodnotou, ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane v zdaňovacom období splatenia vkladu, pričom je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi NV do 30 dní od splatenia NV
- upraviť VH o rozdiel medzi hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka podľa §59 Obchodného zákonníka a účtovnou hodnotou postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 počnúc  zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. V prípade ak sa:
1. daňovník zruší likvidáciou, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie
2. daňovník zruší bez likvidácie, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu
3. ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, úpravu urobí najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu účinnosti vyhlásenia konkurzu
4. ak u vkladateľa NV dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku nadobudnutého týmto NV alebo u prijímateľa NV dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty HM a NHM nadobudnutého NV, je vkladateľ povinný zahrnúť celú zostatkovú časť vykázaného rozdielu do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku týchto skutočností

Vkladateľ NV má ďalej povinnosť :
- upraviť VH  o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou a o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa §25 ods.1 písm. a) a g) ZDP v zdaňovacom období splatenia vkladu
- znížiť VH  o sumu nedaňovej rezervy, ak náklad ku ktorému sa rezerva vzťahuje by bol daňovým výdavkom a rezerva  je súčasťou  NV v zdaňovacom období splatenia vkladu
- znížiť VH o rozdiel medzi účtovnými a daňovo uznanými opravnými položkami, pričom súčasťou rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému HM a NHM
- znížiť VH o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku, o ktorý v minulých zdaňovacích obdobiach zvýšil základ dane podľa §17 ods.27 zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období splatenia vkladu

- ak k splateniu NV došlo po 31. decembri 2017  môže vkladateľ NV, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia uplatniť postup úpravy základu dane v pôvodných hodnotách len po splnení podmienok v §17d ods.7 zákona o dani z príjmov účinného od 1.1.2018

- ak k splateniu NV došlo po 31. decembri 2017  a  vkladateľom NP, ktorým je podnik alebo jeho časť, je  tuzemský daňovník  a tento majetok nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkárňou prijímateľa NV umiestnenou na území SR (ide o cezhraničný vklad), vkladateľ NV nemôže uplatniť postup úpravy základu dane v pôvodných hodnotách, ale upravuje základ dane v reálnych hodnotách. Ak naopak majetok ostane funkčne spojený so SP na území SR a následne dôjde k presunu majetku alebo podnikateľskej činnosti do zahraničia podľa §17f ods.1 písm. b) alebo ods.2 písm. b) , uplatní sa exit- tax (daň pri odchode).

Prijímateľ NV ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo podľa medzinárodných štandardov upravujúci základ dane v reálnych hodnotách podľa §17b zákona o dani z príjmov:
- odpisuje HM ako novoobstaraný majetok podľa §26 zákona o dani z príjmov z reálnej hodnoty alebo z hodnoty NV započítaného na vklad spoločníka alebo
- môže pokračovať v odpisovaní HM z reálnej hodnoty alebo z hodnoty NV započítaného  na vklad spoločníka, ak vkladateľ NV sa rozhodne rozdiel medzi hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka a účtovnou  hodnotou NV zahrnúť jednorazovo do základu dane, 
- rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období úhrady záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k záväzku by bol daňovým výdavkom; zrušenie rezervy sa zahrnie do základu dane podľa účtovníctva,
- goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne, počnúc zdaňovacím obdobím splatenia NV podniku alebo jeho časti. Pri zrušení likvidáciou, zrušení bez likvidácie s právnym nástupcom, vyhlásení konkurzu a pri úbytku CP a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku postupuje prijímateľ NV rovnako ako vkladateľ NV,
- pri postúpení nepremlčanej pohľadávky ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky je daňovým výdavkom reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva  najviac do výšky príjmu z postúpenia, alebo vo výške 20 % reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky uplynie viac ako 360 dní;  50 % ak uplynie doba dlhšia ako 720 dní;  100 % ak uplynie doba dlhšia  ako 1 080 dní,
- pri odpise nepremlčanej pohľadávky ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky je daňovým výdavkom reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva  najviac  vo výške 20 %,  ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky uplynie viac ako 360 dní;  ak uplynie doba dlhšia ako 720 dní najviac vo výške 50 %;   ak uplynie doba dlhšia  ako 1 080 dní najviac vo výške 100 % reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva,
- výdavky, u ktorých je povinnosť zaplatenia pre účely ich zahrnutia do základu dane (§17 ods.19 zákona o dani z príjmov) sú daňovým výdavkom po zaplatení u prijímateľa NV.

Pri cezhraničných nepeňažných vkladoch  sa uplatní postup pri úprave základu dane u vkladateľa a prijímateľa NV podľa § 17b ods.8,9,10,13 zákona o dani z príjmov.


FAQ

Otázka č.1: Výdavky, u ktorých je povinnosť zaplatenia a NV v reálnych hodnotách
Spoločnosť A vložila v priebehu roku 2018 nepeňažný vklad (časť podniku podľa § 17b zákona dani z príjmov) do inej spoločnosti. Súčasťou tohto nepeňažného vkladu boli aj záväzky prislúchajúce k nákladom, ktoré sú daňovými výdavkami až po ich zaplatení v zmysle § 17 ods. 19 zákona  o dani z príjmov. Môže spoločnosť A ako vkladateľ NV  považovať výdavky uvedené v § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov za zaplatené, alebo ako má ďalej postupovať za účelom posúdenia predmetných výdavkov vzhľadom na vplyv na základ dane?
Odpoveď:
Podľa § 17 ods.13 zákona o dani z príjmov sú výdavky (náklady)  u ktorých je podmienka zaplatenia pre účely ich zahrnutia do základu dane (§17 ods.19 zákona o dani z príjmov)  daňovým výdavkom u prijímateľa NV. To znamená, že u vkladateľa NV bude  nezaplatený výdavok (náklad)  pripočítateľnou položkou  a u prijímateľa NV  bude tento výdavok v zdaňovacom období, v ktorom bude záväzok uhradený, odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia.

Otázka č.2: Odpis pohľadávok nadobudnutých prijímateľom NV v reálnych hodnotách
Môže prijímateľ NV zahrnúť do daňových výdavkov odpis nepremlčaných pohľadávok prevzatých pri NV od vkladateľa NV ?
Odpoveď:
Ak daňovník upravuje základ dane pri nepeňažnom vklade  v reálnych hodnotách podľa § 17b zákona o dani z príjmov, odpis nepremlčaných pohľadávok ocenených reálnou hodnotou je považovaný za daňový výdavok  u prijímateľa NV  podľa § 17b ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov. Pri odpise nepremlčanej pohľadávky  a jej zahrnutí do daňových výdavkov nepostupuje prijímateľ NV  podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov. Súčasne však môže prijímateľ NV uplatniť odpis pohľadávok v reálnej  hodnote  po splnení podmienok uvedených v §19 ods.2 písm. h) body 1 až 6 zákona o dani z príjmov.

Otázka č.3:  Úprava základu dane pri  NV  v reálnych hodnotách o neuhradené záväzky

Spoločnosť A v apríli 2018 vložila časť podniku ako NV do svojej dcérskej spoločnosti B. Súčasťou NV boli aj neuhradené záväzky za služby splatné 20.3.2016 vo výške 6 000 eur, o ktoré spoločnosť A zvýšila základ dane k 31.12.2017 vo výške  20 %  menovitej hodnoty záväzku, t.j. suma 1 200 eur. Záväzok bol po splatnosti  viac ako 360 dní a menej ako 720 dní.  Záväzky prevzaté NV  spoločnosť B neuhradila ani do 31.12.2018. Akým spôsobom upraví  základ dane za rok 2018 vkladateľ aj prijímateľ NV, ktorého súčasťou sú aj neuhradené záväzky viažuce sa k daňovým výdavkom?
Odpoveď:
Vkladateľ NV zníži v daňovom priznaní za rok 2018 (v zdaňovacom období splatenia vkladu) základ dane o sumu 1 200 eur na riadku 290 tlačiva daňového priznania. Prijímateľ NV v daňovom priznaní za rok 2018 vykáže neuhradený záväzok ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia na r.180 tlačiva daňového priznania vo výške 50 % menovitej hodnoty záväzku, t.j. suma 3 000 eur, pretože záväzok je viac ako 720 a menej ako 1 080 dní po splatnosti.

Otázka č.4:  Opravné položky k pohľadávkam  pri NV v reálnych hodnotách
Môže prijímateľ NV k pohľadávkam nadobudnutých nepeňažným vkladom oceneným v reálnej hodnote  uznať za daňový výdavok  opravné položky k nepremlčaným rizikovým pohľadávkam zahrnutým do zdaniteľných príjmov po uplynutí určenej lehoty splatnosti uvedenej v  §20 ods.14 zákona o dani z príjmov?
Odpoveď:
Nie, pretože opravné položky podľa §20 ods.14 zákona o dani z príjmov sú uznaným daňovým výdavkom len ak ide o nepremlčané pohľadávky v menovitej hodnote, zahrnuté do zdaniteľných príjmov po splnení ostatných podmienok uvedených v §20 ods.14 zákona o dani z príjmov. Pohľadávky nadobudnuté nepeňažným vkladom podľa §17b zákona o dani z príjmov sa oceňujú reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako je ich menovitá hodnota. Rovnako nie sú uznaným daňovým výdavkom opravné položky k pohľadávkam podľa §20 ods.10 zákona o dani z príjmov.  

Otázka č.5:  Zdaňovacie obdobie pri nepeňažnom vklade
Spoločnosť vložila nehnuteľnosť do základného imania v máji 2018. Dochádza z tohto titulu k zmene zdaňovacieho obdobia v priebehu roka?
Odpoveď:
Nie v danom prípade nedochádza k zmene zdaňovacieho obdobia, vkladateľ aj prijímateľ NV podajú daňové priznanie za predpokladu zdaňovacieho obdobia kalendárny rok v lehote do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (do 31.3.2019 za rok 2018). Uvedené platí aj v prípade ak sa upravuje základ dane v reálnych hodnotách, aj v pôvodných cenách.