Úvod > Daň z príjmov > Daň z príjmov fyzickej osoby > Základ dane > Výpočet základu dane fyzickej osoby

Výpočet základu dane fyzickej osoby

 Daňovník fyzická osoba  svoj základ dane zistí ako súčet
  • čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov (z podnikania) a § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov (z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a
  • čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (z prenájmu) a § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), a § 8 zákona o dani z príjmov (z ostatných príjmov).
S účinnosťou od 1.1.2016 sa do základu dane daňovníka nezapočítava čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Príjmy z kapitálového majetku sa zdaňujú samostatne ako súčasť osobitného základu dane, ktorý sa zdaňuje sadbou dane vo výške 19 %. Touto sadzbou sa zdaňuje príjem z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynie zo zdrojov na území SR alebo z príjmov zo zdrojov v zahraničí.
 
O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 (základ dane zistený z tzv. aktívnych príjmov, t. j. základ dane zistený z príjmov z podnikania a z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti), pričom sa použije postup odpočtu daňovej straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov.
 
Daňovník zahrnie do základu dane aj príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou  považovať za preddavok na daň a daňovník sa rozhodne takto vybranú daň zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident SR) ide len o príjmy dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov (podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov).
 
Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) a c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.
 
 
FAQ

Otázka č. 1- Výpočet základu dane
Daňovník v roku 2019 dosiahol okrem príjmov zo zamestnania aj príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov. Úhrn jeho zdaniteľných príjmov za rok 2019 prevýši sumu 1 968,68 eura  a daňovníkovi vznikne povinnosť podať daňové priznanie za rok 2019.  Ako daňovník vyčísli v podávanom daňovom priznaní základ dane pre účely výpočtu daňovej povinnosti?
Odpoveď
Daňovník v podávanom daňovom priznaní za rok 2019 pre účely výpočtu svojej daňovej povinnosti vyčísli základ dane ako súčet čiastkového základu dane  podľa § 5 (zo zamestnania), ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov a čiastkového základu dane podľa § 8 (z ostatných príjmov, kde sa zaraďujú  aj príjmy z predaja nehnuteľností).
 
Otázka č. 2 - Výpočet základu dane
Daňovník v roku 2019 dosiahol príjmy zo zamestnania, príjmy zo živnosti a vyhral nepeňažnú výhru v reklamnej súťaži. Úhrn jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2019 prevýši sumu 1 968,68 eura,  a daňovníkovi vznikne povinnosť podať daňové priznanie. Ako daňovník vyčísli v podávanom daňovom priznaní základ dane pre účely výpočtu daňovej povinnosti?
Odpoveď
Daňovník v podávanom daňovom priznaní za rok 2019 pre účely výpočtu svojej daňovej povinnosti vyčísli základ dane ako súčet čiastkového základu dane  podľa § 5 (zo zamestnania), čiastkového základu dane podľa § 6 (zo živnosti ), ktoré sa znižujú  o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov a čiastkového základu dane podľa § 8 (z ostatných príjmov, kde sa zaraďujú  aj príjmy z nepeňažných výhier).
 
Otázka č. 3 – Príjmy z predaja nehnuteľnosti , zahrnutej do obchodného majetku a využívanej  len sčasti na podnikanie 
Daňovník vlastnil nehnuteľnosť, pričom polovicu nehnuteľnosti využíval v súvislosti s podnikaním a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. Daňovník vlastnil nehnuteľnosť 10 rokov.  V máji 2019 sa rozhodol ju predať za 50 000 eur. V akej výške daňovník  zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti do základu dane daňovníka?
Odpoveď
 Keďže túto nehnuteľnosť daňovník využíval na podnikanie len sčasti, a to z jednej polovice, bude príjem z predaja nehnuteľnosti vo výške 25 000 eur súčasťou jeho základu dane z príjmov z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Druhá polovica príjmu z predaja (zvyšných 25 000 eur), ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku,  bude oslobodená od dane, a to vzhľadom na skutočnosť, že daňovník nehnuteľnosť pri predaji  vlastnil viac ako 5 rokov a sú teda splnené podmienky pre oslobodenie tejto časti príjmu z predaja podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.
 
Otázka č. 4 – Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
Manželia prenajímali v roku 2019 nehnuteľnosť, ktorú vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve (obidvaja manželia sú dôchodcova a nedosahujú iné príjmy). Rozhodli sa na daňové účely preukazovať skutočné výdavky a viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 Zákona o dani z príjmov. Za rok 2019 dosiahli príjmy z prenájmu vo výške 4 000 eur. Akým spôsobom môžu deliť príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a zahrňovať ich do základu dane?
Odpoveď
Vzhľadom na skutočnosť, že obidvaja manželia sú dôchodcovia a nedosahujú iné príjmy,  je pre nich výhodné rozdeliť si príjmy z prenájmu nehnuteľnosti  v rovnakom podiele (50:50). Každý z nich si môže uplatniť aj oslobodenie príjmov z prenájmu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov do výšky  500 eur. Nakoľko na každého pripadol príjem z prenájmu vo výške  2 000 eur, ktorý je  po uplatnení oslobodenia (2 000 - 500 = 1 500 eur ) nižší ako je suma polovice nezdaniteľnej časti základu dane (pre rok 2019 je to suma vo výške  1 968,68 eura), nie sú povinní podávať daňové priznania ( § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov) a nie sú povinní ani platiť daň z tohto príjmu.
 
Otázka č. 5 - Príjmy z úrokov z poskytnutých úverov
Daňovník v roku 2019 dosiahol príjmy zo zamestnania, príjmy zo živnosti a boli mu vyplatené úroky z poskytnutých úverov vo výške 465 eur. Akým spôsobom daňovník vyčísli základ dane pre účely výpočtu daňovej povinnosti v podávanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2019?
Odpoveď
Daňovník v podávanom daňovom priznaní za rok 2019 pre účely výpočtu svojej daňovej povinnosti vyčísli základ dane  ako súčet čiastkového základu dane  podľa § 5 (zo zamestnania), čiastkového základu dane podľa § 6 (zo živnosti), ktoré sa znižujú  o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov a vypočíta daňovú povinnosť zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona o dani z príjmov. Samostatne vyčísli osobitný základ dane z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov (úroky z poskytnutých úverov prijaté fyzickou osobou sa považujú za príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a sú súčasťou osobitného základu dane z kapitálového majetku) a vypočíta daňovú povinnosť z osobitného základu dane podľa § 7 zákona ( 19 % z osobitného základu dane).  Daňovník následne vypočíta daň  zo základu dane zisteného podľa § 4 zákona (základ dane z príjmov zo zamestnania a základ dane z príjmov zo živnosti)  a z osobitného základu dane podľa § 7 zákona.