Otázka
V roku 2015 došlo k zlúčeniu viacerých spoločností v skupine, ktoré sú daňovými rezidentmi členských štátov EÚ, pričom nástupníckou spoločnosťou sa stala slovenská obchodná spoločnosť. Niektoré zo zaniknutých spoločností evidovali daňové straty, ktoré k rozhodnému dňu v príslušnom štáte rezidencie neboli v celom rozsahu uplatnené. V niektorých štátoch po zlúčení ostala stála prevádzkareň, v ďalších štátoch stála prevádzkareň nezostala. Žiadna zo zaniknutých zahraničných spoločností nemala pred zlúčením stálu prevádzkareň na Slovensku.
Ako má slovenská nástupnícka spoločnosť postupovať po zlúčení podľa slovenských predpisov na účely zdaňovania v SR, pri uplatňovaní daňových strát vykázaných zaniknutými zahraničnými spoločnosťami?
Odpoveď
Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Podľa § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov je zrejmé, že platný zákon o dani z príjmov vo všeobecnosti umožňuje od základu dane na území Slovenskej republiky odpočítavať len takú daňovú stratu, ktorá sa vzťahuje na príjmy zdaniteľné na tomto území.
Osobitným spôsobom a naviac upravuje zákon o dani z príjmov odpočítavanie daňovej straty v prípadoch zlúčenia spoločností.
Podľa § 17c ods. 5 a § 17e ods. 7 zákona o dani z príjmov pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o dani z príjmov ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Podľa predmetného ustanovenia zákona aj právny nástupca zanikajúcej právnickej osoby (spoločnosti) môže odpočítavať daňovú stratu zanikajúcej spoločnosti len v rozsahu nároku na jej odpočítavanie podľa § 30 ods. 1 zákona, t.j. môže odpočítavať len daňovú stratu, ktorá sa vzťahuje na príjmy zdaniteľné na území Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16).
S ohľadom na rezidenciu zanikajúcej spoločnosti, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov, tak platný zákon o dani z príjmov neumožňuje od základu dane právneho nástupcu zanikajúcej spoločnosti odpočítať daňovú stratu zanikajúcej spoločnosti, ak sa táto daňová strata vzťahuje na príjmy zanikajúcej spoločnosti, ktorých zdroj nie je na území Slovenskej republiky.
Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či po cezhraničnom zlúčení spoločností vznikla právnemu nástupcovi zanikajúcej spoločnosti v štáte rezidencie zanikajúcej spoločnosti stála prevádzkareň alebo v tomto štáte takáto stála prevádzkareň nevznikla.
Keďže zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia so štátom rezidencie zanikajúcej spoločnosti, ani zákon o dani z príjmov neumožňujú Slovenskej republike zdaňovať príjmy (výnosy) tejto spoločnosti, ktorá je rezidentom tohto štátu, plynúce zo zdrojov v zahraničí, umožnenie odpočítania daňovej straty vecne súvisiacej s týmito príjmami (výnosmi) na území Slovenskej republiky by v kontexte dohodnutého rozdelenia daňových právomocí medzi Slovenskou republikou a týmto štátom narušilo symetriu medzi právom na zdanenie zisku a povinnosťou umožniť daňové odpočítanie straty.
Ak cieľom zlúčenia spoločností nie je daňový únik alebo vyhýbanie sa dani, predpokladáme, že neuplatnenú daňovú stratu zanikajúcej spoločnosti je možné, resp. bude možné na tomto území odpočítať od základu dane stálej prevádzkarne právneho nástupcu zanikajúcej spoločnosti umiestnenej na tomto území vzniknutej po zlúčení (pozri článok 13 ods. 2 Smernice Rady 2009/133/ES z 19.10.2009).
