Otázka
Európska spoločnosť bola do 20.1.2015 daňovým rezidentom ČR. Dňa 21. 1. 2015 došlo k zmene sídla spoločnosti z ČR na SR, takže od 21.2.2015 je Európska spoločnosť rezidentom SR. Spoločnosť za posledné zdaňovacie obdobie v ČR vykázala daňovú stratu. Má nárok si túto stratu Európska spoločnosť, ktorá zmenila sídlo z ČR na SR umorovať nasledujúce zdaňovacie obdobia v SR?
Odpoveď
Na účely tohto stanoviska predpokladáme, že premiestnením sídla európskej spoločnosti na územie Slovenskej republiky došlo tiež k premiestneniu miesta skutočného vedenia tejto spoločnosti na toto územie, a zmene osobnej daňovej príslušnosti (rezidencie) a rozsahu daňovej povinnosti k dani z príjmov tejto spoločnosti na území Slovenskej republiky.
V období do premiestnenia sídla európskej spoločnosti je táto spoločnosť na území Slovenskej republiky považovaná za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta). V období po premiestnení jej sídla na územie Slovenskej republiky je spoločnosť považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta).
Na účely tohto stanoviska tiež predpokladáme, že v období, v ktorom európska spoločnosť na území Slovenskej republiky bola daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentom), nemala na tomto území umiestnenú stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Platný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) neumožňuje od základu dane „premiestnenej“ európskej spoločnosti odpočítať daňovú stratu zistenú a vykázanú v zahraničí podľa účtovných a daňových právnych predpisov platných v zahraničí.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Vychádzajúc z ustanovenia § 30 ods. 5 zákona o dani z príjmov vyššie uvedeným spôsobom je na daňové účely možné odpočítať len daňovú stratu daňovníka zistenú podľa § 17 až 29 tohto zákona, t.j. napr. z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve daňovníka vedenom na území Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov platných na tomto území.
Odmietnutie možnosti odpočítania daňovej straty európskej spoločnosti dosiahnutej a vykázanej na území Českej republiky od základu dane tejto spoločnosti na území Slovenskej republiky v predloženom prípade zachováva dohodnuté rozdelenie daňových právomocí medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (pozri článok 7 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou) a zamedzuje rizikám daňových únikov
a dvojitého uplatnenia daňových strát v týchto štátoch.
Najmä zachovanie rozdelenia zdaňovacích práv medzi dotknutými štátmi si vyžaduje, aby sa na príjmy (výnosy) z činnosti a z nakladania s majetkom rezidenta Českej republiky, plynúce zo zdrojov mimo územia Slovenskej republiky, uplatňovali výlučne daňové právne predpisy Českej republiky, a to nielen v súvislosti so ziskami, ale aj v súvislosti so stratami tohto rezidenta.
Keďže zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou, ani zákon o dani z príjmov neumožňujú Slovenskej republike zdaňovať príjmy (výnosy) európskej spoločnosti, ktorá je rezidentom Českej republiky plynúce zo zdrojov v zahraničí, umožnenie odpočítania daňovej straty vecne súvisiacej s týmito príjmami (výnosmi) na území Slovenskej republiky by v kontexte dohodnutého rozdelenia daňových právomocí medzi Slovenskou republikou a Českou republikou narušilo symetriu medzi právom na zdanenie zisku a povinnosťou umožniť uplatnenie („umorenie“) straty.
Predpokladáme, že neuplatnenú daňovú stratu európskej spoločnosti, zistenú a vykázanú na území Českej republiky, je možné, resp. bude možné na území Českej republiky odpočítať od základu dane stálej prevádzkarne európskej spoločnosti umiestnenej na tomto území vzniknutej po premiestnení jej sídla na územie Slovenskej republiky.
Ak cieľom premiestnenia sídla európskej spoločnosti nie je daňový únik alebo vyhýbanie sa dani, a daňové právne predpisy Českej republiky vo všeobecnosti umožňujú odpočet neuplatnenej daňovej straty inej spoločnosti premiestňujúcej svoje sídlo v rámci územia Českej republiky, predpokladáme, že rovnako za porovnateľných okolností umožňujú odpočet neuplatnenej daňovej straty aj európskej spoločnosti, ktorá má stálu prevádzkareň umiestnenú na území Českej republiky (pozri článok 13 ods. 2 Smernice Rady 2009/133/ES z 19.10.2009).
