Odpočet daňovej straty pri zlúčení

Otázka

Spoločnosť A sa zlúčila so spoločnosťou B, pričom spoločnosť A je právny nástupca. Rozhodný deň bol stanovený na 15.5.2021, spoločnosť B bola vymazaná z Obchodného registra dňa 16.5.2021.
Spoločnosť A vykázala za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020 a 2021 daňovú stratu. Spoločnosť B vykázala za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020 a 2021 (do 14.5.2021) daňovú stratu.
Za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 vykázala spoločnosť A základ dane.
Spoločnosti nie sú považované za mikrodaňovníkov. Spoločnosť A aj spoločnosť B sú daňovníkmi dane z príjmov právnickej osoby a účelom zániku nie je zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Môže si spoločnosť A od základu dane vykázaného za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 odpočítať daňovú stratu, ktorú spoločnosť A vykázala za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020, maximálne
do výšky 50 % základu dane a zároveň daňovú stratu, ktorú vykázala spoločnosť B za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020, maximálne do výšky 50 % základu dane alebo si spoločnosť A môže od základu dane
vykázaného za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 odpočítať súčet daňových strát spoločností A a B vykázaných za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020, maximálne do výšky 50 % základu dane?
Môže si spoločnosť A od základu dane vykázaného za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 odpočítať daňovú stratu, ktorú spoločnosť A vykázala za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2021, maximálne do výšky 50 % základu dane a zároveň daňovú stratu, ktorú vykázala spoločnosť B za zdaňovacie obdobie od 1.1.2021 do 14.5.2021, maximálne do výšky 50 % základu dane alebo si spoločnosť A môže od základu
dane vykázaného za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 odpočítať súčet daňových strát spoločností A a B vykázaných za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2021 (v prípade spoločnosti B od 1.1.2021 do 14.5.2021), maximálne do výšky 50 % základu dane?

Odpoveď

V súlade s § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) daňovník, ktorý je právnickou osobou a nie je mikrodaňovníkom, si môže uplatniť odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane.
Uvedené pravidlá pre odpočet daňovej straty sa v súlade s § 52zza ods. 16 zákona o dani z príjmov vzťahujú na straty vykázané za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 01.01.2020.
Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu, alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca v súlade s § 30 ods. 2 zákona o dani z príjmov; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.
Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie
sa daňovej povinnosti.
Keďže nie je zrejmé, o akú právnu formu spoločností ide, na účely tohto stanoviska sa nepoužije osobitná právna úprava pre akciovú spoločnosť vymedzenú v ustanoveniach § 218a až § 218p zákona č. 513/1992 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „obchodný zákonník“), ale sa bude vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy.
V súlade s § 69 ods. 3 obchodného zákonníka je zlúčenie postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností
prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Právnou podstatou zlúčenia je zrušenie aspoň jednej spoločnosti, pričom jedna zo zúčastnených spoločností sa stáva právnym nástupcom, na ktorého prechádza obchodné imanie zrušenej spoločnosti. Ide o tzv. univerzálnu sukcesiu, kedy obchodné imanie jednej alebo viacerých zrušených spoločností v celistvosti prechádza na nástupnícku spoločnosť. Zrušená spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra, ktorý sa vykoná
k rovnakému dňu ako príslušné zmeny zápisu pri spoločnosti, ktorá je právnym nástupcom. K tomuto dňu nastávajú všetky účinky zlúčenia obchodných spoločností vrátane prechodu obchodného imania zo zrušenej spoločnosti, resp. zrušených spoločností na nástupnícku spoločnosť.
V súlade s § 69a ods. 1 obchodného zákonníka účinky zlúčenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra, pričom zápisom do obchodného registra okrem iného prechádza imanie zanikajúcich
spoločností na nástupnícku spoločnosť a spoločnosti zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú.
Keďže právnou podstatou zlúčenia je zrušenie zanikajúcej spoločnosti a prevzatie všetkých jej práv a povinností právnym nástupcom a tiež s ohľadom na spôsob odpočítavania daňovej straty od základu dane z príjmov
právnických osôb zastávame názor, že limit „najviac do výšky 50 % základu dane“ sa uplatní na súčet daňovej straty vykázanej spoločnosťou A a daňovej straty vykázanej spoločnosťou B samostatne za jednotlivé
zdaňovacie obdobie.
V nadväznosti na uvedené právny nástupca môže od základu dane zisteného za zdaňovacie obdobie roka 2022 odpočítať súčet daňovej straty spoločnosti A a daňovej straty spoločnosti B vykázaných za zdaňovacie obdobie roka 2020, pričom tento súčet nesmie presiahnuť 50 % základu dane právneho nástupcu vykázaného za zdaňovacie obdobie 2022.
Rovnako súčet daňovej straty vykázanej spoločnosťou A za zdaňovacie obdobie roka 2021 a daňovej straty vykázanej spoločnosťou B za zdaňovacie obdobie začínajúce 01.01.2021 a končiace dňom predchádzajúcim
rozhodnému dňu (14.05.2021) je možné odpočítať od základu dane spoločnosti A (právneho nástupcu) zisteného za zdaňovacie obdobie roka 2022 najviac do výšky 50 % tohto základu dane, pričom celková výška odpočítavanej daňovej straty nesmie presiahnuť základ dane vykázaný právnym nástupcom za zdaňovacie obdobie roka 2022 uvedený v riadku 400 daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb.

stanovisko vydané dňa 4.9.2023