Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej len "NČZD") len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti (patria medzi tzv. "aktívne zdaniteľné príjmy"), a to v závislosti od dosiahnutého základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
Ak je základ dane daňovníka v roku 2023 rovný alebo je nižší ako 21 754,18 eur, nezdaniteľná časť je (21-násobok životného minima) suma 4 922,82 eur (410,24 eur mesačne).
Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 21 754,18 eur, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 10 361,36 eur a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
Daňovník sa nemôže rozhodnúť, že túto nezdaniteľnú časť, o ktorú sa znižuje základ dane, si neuplatní, nakoľko nárok na ňu vyplýva priamo zo zákona o dani z príjmov vždy v nadväznosti na jeho dosiahnutý základ dane.
Daňovník s príjmami zo závislej činnosti sa môže rozhodnúť, či si uplatní NČZD na daňovníka na:
- mesačnej báze - zamestnanec podpíše tlačivo "Vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu"; zamestnávateľ pri novom zamestnancovi prihliadne na NČZD na daňovníka už v mesiaci, v ktorom nastúpil; pri existujúcom pracovnom pomere, ak sa zamestnanec rozhodne vykonať zmenu v uplatňovaní NČZD, zamestnávateľ prihliadne na túto od nasledujúceho mesiaca, po mesiaci, v ktorom zamestnanec zmenu vyznačil vo Vyhlásení, alebo
- ročne v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.
Základ dane daňovníka sa neznižuje o NČZD na daňovníka, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku.
FAQ
Akú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka si môže uplatniť zamestnanec s príjmami zo závislej činnosti vo výške 12 000 eur za rok 2023?
Odpoveď
Základ dane daňovníka - zamestnanca (podľa § 5 ods. 8 zákona) s príjmami zo závislej činnosti vo výške 12 000 eur prestavuje sumu 10 392 eur a výška NČZD na daňovníka pre rok 2023 je 4 922,82 eur.
Otázka č. 2 – NČZD na daňovníka a základ dane vyšší ako 21 754,18 eur
Odpoveď
Základ dane zamestnanca predstavuje sumu 27 712 eur (vypočítaný podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z celkových zdaniteľných príjmov zamestnanca 32 000 eur), tzn. je vyšší ako 21 754,18 eur. NČZD na daňovníka predstavuje sumu: 10 361,36 - 6 928 (1/4 zo ZD 27 712) = 3 433,36 eur.
Zamestnanec, ktorý si mesačne uplatňuje NČZD na daňovníka, predložil rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 10. júna 2023. Má zamestnanec naďalej nárok na uplatnenie NČZD dane za mesiace 07-12/2023?
Odpoveď
Vzhľadom k tomu, že zamestnancovi bol starobný dôchodok priznaný v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, za toto obdobie má nárok na uplatnenie NČZD za celý kalendárny rok, tzn. aj za mesiace 07-12/2023. Zamestnanec podpíše zmenu vo Vyhlásenie - priznanie starobného dôchodku, aby zamestnávateľ od 01/2024 už viac pri výpočte preddavkov neprihliadal na NČZD na daňovníka.
Zamestnankyňa vyhrala súdny spor o neplatné skončenie pracovného pomeru. Náhrada mzdy za roky 2019-2021 pri neplatne skončenom pracovnom pomere bude vyplácať zamestnávateľ. Jedná sa o zdaniteľný príjem pre oprávnenú a môže si uplatniť NČZD na daňovníka na jednotlivé roky za ktoré jej bude náhrada mzdy vyplatená?
Odpoveď
Vyplatenú náhradu mzdy na základe súdneho rozhodnutia zdaní preddavkovým spôsobom v mesiaci vyplatenia tejto náhrady zamestnávateľ. Príjem vyplatený v roku 2023, aj v prípade, že sa vzťahuje na predchádzajúce obdobia, sa započíta do základu dane za rok 2023.
Ak na základe rozhodnutia súdu zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z (bývalého) pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zdaňuje (bývalý) zamestnávateľ ako platiteľ dane, v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov a je súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie (úhrn príjmov znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec - § 5 ods. 8). V prípade, že bývalý zamestnanec podpíše tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie NČZD a DB, pri vyplatení náhrady mzdy sa uplatní aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v mesačnej sume za podmienky, že nemá podpísané vyhlásenie u iného zamestnávateľa resp. nie je od začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov. NČZD na daňovníka sa uplatní len za príslušné obdobie, a nie jednotlivo za roky, za ktoré bola náhrada mzdy vyplatená.
Môže si uplatniť zamestnanec NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, u ktorého nemá pravidelný príjem ?
Odpoveď
Podpísať vyhlásenie, t.j. uplatniť NČZD na daňovníka v priebehu roka si zamestnanec môže bez ohľadu na to, či príjem je pravidelný alebo nie, a tiež či je vyplatený v jednom mesiaci alebo za viaceré mesiace naraz.
Otázka č. 6 – Uplatnenie 1/12 NČZD na daňovníka a jej ročná výška
Ak zamestnanec poberal príjem len za niektoré mesiace, v ktorých si uplatňoval NČZD, má nárok na doplatenie do celoročnej sumy nezdaniteľnej časti alebo mu tento zaniká ?
Odpoveď
Každý daňovník má nárok na uplatnenie „celoročnej“ sumy NČZD na daňovníka ak, v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.
Ak si zamestnanec uplatnil NČZD časť len za niektoré mesiace zdaňovacieho obdobia – kalendárneho roka (nemusia ísť za sebou), táto sa "vysporiada“ po skončení roka buď pri ročnom zúčtovaní (u zamestnávateľa) alebo v daňovom priznaní v plnej výške 4 922,82 eur resp. vo výške v nadväznosti na základ dane zamestnanca.
Ak má zamestnanec - dôchodca výšku starobného dôchodku 300 eur mesačne, má nárok na podpísanie Vyhlásenia u zamestnávateľa ?
Odpoveď
Podpísať Vyhlásenie môže iba daňovník, ktorý nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku. Ak však úhrnná výška vyplateného dôchodku za rok 2023 nepresiahne sumu 4 922,82 eur, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi úhrnnou výškou dôchodku a sumou 4 922,82 eur (predpoklad: 4 922,82 - 3 600 = 1 322,82 eur za rok 2023), ktorú si môže zamestnanec - dôchodca uplatniť ako NČZD na daňovníka pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania za rok 2023.
Otázka č. 8 - Úhrn výsluhového dôchodku prevyšuje sumu NČZD
Má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, zamestnanec s výsluhovým dôchodkom v mesačnej výške 500 eur?
Odpoveď
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti tomuto zamestnancovi – poberateľovi výsluhového dôchodku nevzniká, a to vzhľadom na výšku dôchodku (predpokladaný úhrn za rok je 6 000 eur, čo je viac ako suma NČZD na daňovníka).
Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenej na zdaňovacie obdobie (za zdaňovacie obdobie r. 2023 je to suma vo výške 4 922,82 eur) môže si daňovník uplatniť NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi NČZD na daňovníka (4 922,82 eur) a vyplatenou sumou dôchodku.
Otázka č. 9 - Spätne priznaný starobný dôchodok
Zamestnancovi bol spätne k 24.12.2022 priznaný starobný dôchodok, čo však zamestnanec oznámil zamestnávateľovi až v máji 2023. Dokedy má zamestnanec nárok na NČZD na daňovníka?
Odpoveď
Ak bol zamestnanec poberateľom starobného dôchodku k 1.1.2023 (resp. mu bol spätne priznaný k 24.12.2022), v roku 2023 nemá nárok na mesačné uplatňovanie na NČZD na daňovníka. Zamestnanec má povinnosť oznámiť zmenu skutočnosti - spätné priznanie starobného dôchodku - jej zapísaním vo Vyhlásení. Ak mal podpísané tlačivo Vyhlásenie, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne a zamestnávateľ ju uplatnil pri zdanení príjmu za mesiace 1-4/2023, po oznámení zmeny zamestnávateľ vykoná opravu výšky preddavkov na daň za uvedené mesiace bežného kalendárneho roka v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov - ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Tzn., vykoná prepočet preddavkov za 1-4/2023 a sumu rozdielu nedoplatku preddavkov zrazí spolu s preddavkami bežného mesiaca v mesiaci vykonania opravy (napr. vo výplate za 5/2023) a odvedie spolu s ostatnými preddavkami za máj 2023 v prehľade bude nedoplatok preddavkov uvedený v r. 1).
V r. 2022 má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za celé zdaňovacie obdobie.
Otázka č. 10 - Výsluhový invalidný dôchodok
Nastúpil k nám do trvalého PP pracovník narodený 22.11.1951, ktorý je poberateľom výsluhového invalidného dôchodku. Má nárok na odpočítateľnú položku, keďže vekovo už spadá do výsluhového dôchodku?
Odpoveď
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
Z uvedeného vyplýva, že poberateľ výsluhového invalidného dôchodku má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka z dôvodu, že ide o invalidný dôchodok, nie o výsluhový dôchodok (tento sa priznáva podľa § 38 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov.... - policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov).
