Otázka č.2 – Vyradenie nepoisteného hmotného majetku z dôvodu škody
Spoločnosť kúpila v januári 2023 merací prístroj v obstarávacej cene 11 000 €. Počas silnej búrky na budove pretiekla strecha, pričom voda poškodila prístroj tak, že bol neopraviteľný. V dôsledku škody došlo v júni 2024 k vyradeniu prístroja z majetku spoločnosti. Prístroj bol odpisovaný rovnomerne a jeho daňová zostatková cena k 1. 1. 2024 bola vo výške 8 250 €. Účtovná zostatková cena bola vo výške 7 105 €. Merací prístroj nebol poistený.
Odpoveď
Pretože nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou, nie je možné v danom prípade zostatkovú cenu meracieho prístroja zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške podľa § 19 ods.3 písm. g ) zákona o dani z príjmov. V tomto prípade bude spoločnosť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého možno zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu majetku vyradeného z dôvody škody len do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku.
Keďže merací prístroj nebol poistený a spoločnosť nemá príjem z náhrady, daňová zostatková cena prístroja vyradeného z dôvodu škody nie je uznaným daňovým výdavkom. Škoda zaúčtovaná vo výsledku hospodárenia (účet 549) vo výške účtovnej zostatkovej ceny 7 105 € je pri zistení základu dane v plnej výške položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. O rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou sa v tomto prípade základ dane neupravuje.
Otázka č.3 - Zostatková cena nepoisteného hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody a predaného na náhradné diely
Zamestnanec spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil bol podľa vyjadrenia autoservisu neopraviteľný. Autoservis však kúpil automobil za cenu vyzískaných náhradných dielov za 3 000 €. Automobil nebol poistený. Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 21 600 €, daňová zostatková cena pri vyradení bola 16 200 € a účtovná zostatková cena bola 17 280 €.
Odpoveď
Nakoľko ide o škodu, pri posúdení zostatkovej ceny sa bude vychádzať z § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením je daňová zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody uznaná do daňových výdavkov len do výšky náhrady vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku.
V tomto prípade spoločnosť neobdrží žiadnu náhradu, ale má príjem z predaja vyradeného majetku. Zostatková cena bude teda uznaným daňovým výdavkom vo výške dosiahnutého výnosu v sume 3 000 €. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a dosiahnutým výnosom vo výške 13 200 € (16 200 – 3 000) je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia je aj rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou (17 280 €) a daňovou zostatkovou cenou (16 200 €) v sume 1 080 €.
Otázka č.4 - Zostatková cena poisteného hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody a predaného na náhradné diely
Zamestnanec spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je podľa vyjadrenia autoservisu neopraviteľný. Autoservis však kúpil automobil za cenu vyzískaných náhradných dielov za 3 000 €. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 15 000 €. Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 21 600 €, daňová zostatková cena pri vyradení bola 16 200 € a účtovná zostatková cena bola 17 280 €.
Odpoveď
Ako vyplýva z § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov, spoločnosť si v tomto prípade môže uplatniť zostatkovú cenu ako daňový výdavok do výšky prijatej náhrady ( 15 000 €) vrátane prijatej úhrady z predaja vyradeného majetku (3 000 €). Keďže zaúčtovaný príjem zahrnutý do základu dane (18 000 €) prevyšuje daňovú zostatkovú cenu (16 200 €), zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody je daňovým výdavkom v plnej výške. Zaúčtovaná škoda (účet 549) je však v sume vyššej ako je daňová zostatková cena uznaná do daňových výdavkov, preto pri zistení základu dane rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 1 080 € (17 280 – 16 200) bude položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.
Otázka č.5 – Vyradenie nepoisteného majetku z dôvodu zavinenej a nezavinenej škody
Spoločnosť utrpela dve škody na dlhodobom majetku, ktorý musela z dôvodu neopraviteľnosti vyradiť z majetku. V jednom prípade povodeň zničila nepoistený automobil a v druhom prípade zamestnanec neodborným zásahom zničil nepoistený stroj. Účtovná zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 7 000 €, daňová zostatková cena vo výške 9 000 €. Vyradený stroj mal účtovnú zostatkovú cenu 1 200 € a daňovú zostatkovú cenu vo výške 1 000 €. Spoločnosť uplatnila voči zamestnancovi náhradu škody vo výške 300 €.
Odpoveď
Škoda na aute bola zapríčinená živelnou pohromou, preto je daňová zostatková cena daňovým výdavkom v plnej výške (9 000 €) podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov aj napriek tomu, že nebola poskytnutá náhrada od poisťovne (automobil nebol poistený proti živelnej pohrome). Keďže do výsledku hospodárenia (účet 549) je zahrnutá účtovná zostatková cena v sume 7 000 €, rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 2 000 € je pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia .
V prípade nepoisteného stroja nejde o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, preto nie je možné v danom prípade daňovú zostatkovú cenu stroja zahrnúť do daňovo uznaných výdavkov v plnej výške. V tomto prípade bude spoločnosť vychádzať z § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov a do daňových výdavkov zahrnie zostatkovú cenu stroja (1 000 €) vyradeného z dôvodu škody do výšky prijatej náhrady od zamestnanca, t.j. do výšky 300 €. Rozdiel v sume 700 € (1 000 - 300 ) povýšený o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou v sume 200 € (1 200 – 1 000) je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
Otázka č.6 – Škoda spôsobená neznámym páchateľom potvrdená políciou v nasledujúcom zdaňovacom období
Spoločnosť v januári 2024 kúpila osobný automobil v obstarávacej cene 28 000 €. V júli 2024 došlo ku krádeži automobilu. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila v septembri 2024 náhradu škody vo výške 23 000 €. Skutočnosť, že páchateľ je neznámy, potvrdila až v roku 2025. Daňová zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 28 000 €, účtovná zostatková cena bola vo výške 24 502 €.
Odpoveď
Pretože ide o škodu spôsobenú krádežou, ktorá bola nahlásená polícii a páchateľ je neznámy, daňová zostatková cena automobilu (28 000 €) bude podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku poskytnutej náhrady od poisťovne (23 000 €). Škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom je však daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí. Nakoľko polícia v roku 2024 nepotvrdila, že páchateľ je neznámy, do daňových výdavkov sa v roku 2024 zahrnie iba zaúčtovaná škoda (24 502 €) do výšky prijatej poistnej náhrady (23 000 €), a to podľa § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov. Rozdiel v sume 1 502 € (24 502 – 23 000) je pri zistení základu dane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
V nasledujúcom roku 2025, v ktorom polícia potvrdí skutočnosť, že páchateľ je neznámy, spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov škodu do výšky daňovej zostatkovej ceny, t. j. sumu 5 000 € (28 000 – 23 000) pri zistení základu dane odpočíta od výsledku hospodárenia.
