Úvod > Daň z príjmov > Daň z príjmov právnickej osoby > Daňové výdavky > Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku > Zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody

Zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody

Ak sa vyraďuje hmotný majetok a nehmotný majetok z dôvodu škody, podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom  daňová zostatková cena tohto majetku, avšak len do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Výnimkou je vyradenie majetku z dôvodu nezavinenej škody, spôsobenej živelnou pohromou alebo  neznámym páchateľom ( § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov], kedy je zostatková cena hmotného a nehmotného majetku uznaným daňovým výdavkom v plnej výške.
 
Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou je pri zistení základu dane podľa charakteru položkou znižujúcou alebo zvyšujúcou výsledok hospodárenia.
 
FAQ
 
Otázka č.1 – Vyradenie poisteného majetku z dôvodu totálnej škody
Zamestnanec spoločnosti  havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je podľa vyjadrenia  autoopravovne neopraviteľný a podľa predajcu autobazáru je  automobil nepredajný ani na náhradné diely. Havarovaný automobil je preto vyradený z účtovnej evidencie, odvezený k zošrotovaniu a trvale je odhlásený z evidencie vozidiel. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila  náhradu vo výške 15 000 €.  Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 € a jeho daňová zostatková cena 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola  16 500 €.
Odpoveď
Ako vyplýva z § 19 ods.3 písm.d)  zákona o dani z príjmov spoločnosť si v tomto prípade môže  uplatniť zostatkovú cenu ako daňový výdavok  len do výšky prijatej náhrad, t.j. do výšky 15 000 €. Spoločnosť teda pri zistení  základu dane  pripočíta k výsledku hospodárenia rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a  náhradou od poisťovne vo výške 3 000 € (18 000 – 15 000 €). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou  a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 1 500 € (18 000 – 16 500) bude položkou znižujúcou  výsledok hospodárenia na riadku 290 daňového priznania.

Otázka č.2 – Vyradenie nepoisteného hmotného majetku   z dôvodu škody
Spoločnosť kúpila  v januári 2015 merací prístroj v obstarávacej cene 11 000 €.  Počas silnej búrky  na  budove pretiekla  strecha, pričom voda poškodila prístroj  tak, že bol neopraviteľný. V dôsledku škody došlo v júni 2016 k vyradeniu prístroja z majetku spoločnosti. Prístroj  bol odpisovaný rovnomerne a jeho daňová zostatková cena k 1. 1. 2016 bola vo výške 8 250 €.  Účtovná zostatková cena bola vo výške  7 105 €. Merací prístroj nebol poistený.
Odpoveď
Pretože nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou, nie je možné v danom prípade zostatkovú cenu meracieho prístroja  zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške podľa § 19 ods.3 písm. g ) zákona o dani z príjmov. V tomto prípade bude spoločnosť  vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého možno zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu  majetku vyradeného z dôvody škody  len do výšky  príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku.

Keďže  merací prístroj nebol poistený a spoločnosť nemá príjem z náhrady, daňová zostatková cena prístroja vyradeného z dôvodu škody  nie je  uznaným daňovým výdavkom.  Škoda zaúčtovaná vo výsledku hospodárenia (účet 549) vo výške účtovnej zostatkovej ceny 7 105 € je pri zistení základu dane v plnej výške  položkou  zvyšujúcou  výsledok hospodárenia. O rozdiel medzi daňovou  a účtovnou zostatkovou cenou sa v tomto prípade základ dane neupravuje.
 
Otázka č.3 - Zostatková cena nepoisteného hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody  a predaného na náhradné diely
Zamestnanec spoločnosti  havaroval s firemným automobilom tak, že automobil bol podľa vyjadrenia  autoservisu neopraviteľný. Autoservis však kúpil automobil  za cenu vyzískaných náhradných dielov za  3 000 €.  Automobil nebol poistený.  Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 21 600 €,  daňová zostatková cena pri vyradení bola  16 200 € a účtovná zostatková cena bola 17 280 €.
Odpoveď
Nakoľko ide o škodu,  pri posúdení zostatkovej ceny sa bude  vychádzať z § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov. V súlade s týmto ustanovením je daňová zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody uznaná do daňových výdavkov len do výšky náhrady vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku.

V tomto prípade spoločnosť neobdrží žiadnu náhradu, ale má príjem z predaja vyradeného majetku. Zostatková cena bude teda uznaným daňovým výdavkom vo výške dosiahnutého výnosu v sume 3 000 €. Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou  a dosiahnutým výnosom vo výške  13 200 € (16 200 – 3 000) je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia je aj  rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou (17 280 €) a daňovou zostatkovou cenou (16 200 €) v sume  1 080 €.

Otázka č.4 - Zostatková cena poisteného hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody a predaného na náhradné diely
Zamestnanec spoločnosti  havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je podľa vyjadrenia  autoservisu neopraviteľný. Autoservis však kúpil automobil  za cenu vyzískaných náhradných dielov za  3 000 €.  Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 15 000 €.  Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 21 600 €,  daňová zostatková cena pri vyradení bola  16 200 € a účtovná zostatková cena bola 17 280 €.
Odpoveď
Ako vyplýva z § 19 ods.3 písm. d)  zákona o dani z príjmov, spoločnosť si v tomto prípade môže  uplatniť zostatkovú cenu ako daňový výdavok   do výšky prijatej náhrady ( 15 000 €) vrátane prijatej úhrady z predaja vyradeného majetku (3 000 €). Keďže zaúčtovaný príjem zahrnutý do základu dane (18 000 €)  prevyšuje daňovú zostatkovú cenu (16 200 €), zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody je daňovým výdavkom v plnej výške. Zaúčtovaná škoda (účet 549) je však v sume vyššej ako je daňová zostatková cena uznaná do daňových výdavkov, preto   pri zistení  základu dane   rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou  a daňovou zostatkovou cenou vo výške 1 080 € (17 280 – 16 200) bude položkou zvyšujúcou  výsledok hospodárenia.

Otázka č.5 – Vyradenie nepoisteného  majetku z dôvodu zavinenej a nezavinenej škody
Spoločnosť  utrpela dve škody na dlhodobom majetku, ktorý musela z dôvodu neopraviteľnosti  vyradiť z majetku. V jednom prípade  povodeň  zničila nepoistený  automobil a v druhom prípade zamestnanec neodborným zásahom zničil  nepoistený  stroj. Účtovná zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 7 000 €, daňová zostatková cena vo výške 9 000 €. Vyradený stroj mal účtovnú zostatkovú cenu 1 200 € a daňovú zostatkovú cenu vo výške 1 000 €. Spoločnosť uplatnila voči zamestnancovi náhradu škody vo výške 300 €.
Odpoveď
Škoda na aute bola zapríčinená živelnou pohromou, preto je  daňová zostatková cena  daňovým výdavkom v plnej výške (9 000 €)  podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov aj napriek tomu, že  nebola poskytnutá náhrada od poisťovne (automobil nebol poistený proti živelnej pohrome). Keďže  do výsledku hospodárenia (účet 549)  je zahrnutá účtovná zostatková cena v sume 7 000 €, rozdiel medzi  účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 2 000 € je pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou k  výsledku hospodárenia .
 
V prípade nepoisteného stroja nejde o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, preto nie je možné v danom prípade daňovú zostatkovú cenu stroja  zahrnúť do daňovo uznaných výdavkov v plnej výške. V tomto prípade bude spoločnosť  vychádzať z § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov a do daňových výdavkov zahrnie zostatkovú cenu stroja (1 000 €)  vyradeného z dôvodu škody do výšky prijatej náhrady od zamestnanca, t.j. do výšky 300 €. Rozdiel v sume 700 € (1 000  - 300 ) povýšený o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a  daňovou zostatkovou cenou v sume 200 € (1 200 – 1 000) je   pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
  
Otázka č.6 – Škoda spôsobená neznámym páchateľom potvrdená políciou v nasledujúcom zdaňovacom období
Spoločnosť v januári 2016 kúpila osobný automobil v obstarávacej cene  28 000 €. V júli 2016 došlo ku krádeži automobilu.  Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila v septembri 2016 náhradu škody vo výške 23 000 €.  Skutočnosť, že páchateľ je neznámy, potvrdila  až v roku 2017. Daňová zostatková cena automobilu  v čase vzniku škody bola  vo výške 28 000 €, účtovná zostatková cena bola vo výške 24 502 €.
Odpoveď
Pretože ide o škodu spôsobenú krádežou, ktorá bola nahlásená polícii a páchateľ je neznámy, daňová zostatková cena automobilu (28 000 €)  bude   podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku poskytnutej náhrady od poisťovne (23 000 €). Škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom je však daňovým výdavkom až vtom  zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí. Nakoľko polícia v roku 2016 nepotvrdila, že páchateľ je neznámy, do daňových výdavkov sa v roku 2016 zahrnie  iba zaúčtovaná škoda (24 502 €)  do výšky  prijatej poistnej náhrady (23 000 €), a to podľa § 19 ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov. Rozdiel v sume 1 502 € (24 502 – 23 000) je pri zistení základu dane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

V nasledujúcom roku 2017, v ktorom polícia potvrdí skutočnosť, že páchateľ je neznámy, spoločnosť zahrnie  do daňových výdavkov škodu do výšky daňovej zostatkovej ceny, t. j. sumu 5 000 € (28 000 – 23 000) pri zistení základu dane  odpočíta  od výsledku hospodárenia.