Odpočet výdavkov na výskum a vývoj

Od 1.1.2015 každý daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá dosahuje príjmy  podľa § 6 ods. 1 a 2  zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je účtovnou jednotkou alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods.11 zákona o dani z príjmov má možnosť od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty  uplatniť si   odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj  (ďalej len dodatočný odpočet).

Od 1.1.2018 výdavky (náklady) na výskum a vývoj  spôsobilé na dodatočný  odpočet  sú súčtom výdavkov (nákladov) :

1. 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie,
2. 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrňovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrňovaných do odpočtu a dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj zahrňovaných do odpočtu.  
 Zmena v spôsobe dodatočného odpočtu nákladov na výskum a vývoj platná od 1.1.2018 sa použila  prvýkrát v zdaňovacom období začatom najskôr od 1.1.2018.  

Od 1.1.2020 sa mení výška nákladov  na výskum a vývoj, ktoré sú   spôsobilé na dodatočný  odpočet  nasledovne:

1. 200 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, 

2. 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrňovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrňovaných do odpočtu a dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj zahrňovaných do odpočtu.  
 Zmena v spôsobe dodatočného odpočtu nákladov na výskum a vývoj platná od 1.1.2020 sa použije prvýkrát v zdaňovacom období začatom najskôr od 1.1.2020. 

Upozornenie: Pri podaní DP po 31.decembri 2019 je možné pri realizácii projektu výskumu a vývoja podľa §30c ods.1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2019 odpočítať až 150 % výdavkov na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1.1.2019

  • Od 1.1.2020 stačí projekt výskumu a vývoja začatý po tomto dátume podpísať oprávnenou osobou  až pri podaní DP (nie pred začatím jeho realizácie).
  • Od 1.1.2020 sa predlžuje doba odpočtu nákladov na výskum a vývoj pri vykázanej strate  alebo nedostatočnom základe dane zo štyroch rokov na päť rokov.
  • Od 1.1.2020 je  možné uplatniť odpočet nákladov na výskum a vývoj podľa §30c ods.5 písm. b) bod 2 zákona o dani z príjmov aj na nehmotné výsledky výskumu  a vývoja obstarané od podnikateľov, ktorí majú osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. 

 FAQ

Otázka č.1 – Zoznam spoločností, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať  výskum a vývoj
Kde nájdem zoznam fyzických a právnických osôb, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj uvedených v § 30c ods.5 písm. b) bod 2 zákona o dani z príjmov?
Odpoveď
Zoznam fyzických a právnických osôb, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a  vývoj podľa § 26a zákona č.172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov  nájdete na centrálnom informačnom portáli pre výskum, vývoj a inovácie  www.vedatechnika.sk

Otázka  č. 2 - Osvedčenie o realizácii projektu výskumu a vývoja
Sme bežnou obchodnou spoločnosťou, pre účely dodatočného  odpočtu nákladov na výskum a vývoj potrebujeme špeciálne osvedčenie alebo rozhodnutie na projekt výskumu a vývoja?
Odpoveď
Nie, na projekt výskumu a vývoja nie je potrebné špeciálne osvedčenie. Zákon o dani z príjmov však vyžaduje, aby projekt výskumu a vývoja bol písomným dokumentom schváleným príslušným orgánom daňovníka, ktorý sa neprikladá k daňovému priznaniu ani správcovi dane. Daňovník je povinný projekt predložiť až pri daňovej kontrole na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva v lehote do 8 dní od doručenia výzvy. Písomný dokument – projekt musí však obsahovať minimálne tieto náležitosti:
- predmet výskumu a vývoja
- u právnickej osoby názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo
- u fyzickej osoby meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania
- dátum začiatku  a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja
- ciele projektu, ktoré sú dosiahnuté počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení
- celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky v jednotlivých rokoch realizácie projektu

Otázka  č. 3 – Náklady spôsobilé na dodatočný  odpočet
Ktoré  náklady  sú spôsobilé  na  dodatočný odpočet nákladov na výskum a vývoj?
Odpoveď
Pri uplatnení dodatočného odpočtu možno od základu dane odpočítať len také výdavky (náklady) súvisiace s realizáciou projektu výskumu a vývoja, ktoré sú daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Evidencia daňových výdavkov súvisiacich s realizáciou projektu výskumu a vývoja musí byť dostatočne prehľadná a preukázateľná, nakoľko dôkazné bremeno k oprávnenosti uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) spočíva na daňovníkovi.
Výdavky (náklady) na výskum a vývoj, ktoré možno odpočítať od základu dane, sú ustanovené v § 37 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a súčasne musia splniť podmienky daňového výdavku ako výdavku (nákladu) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženého daňovníkom, zaúčtovaného v účtovníctve  daňovníka alebo zaevidovaného v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Daňovo uznanými výdavkami môžu byť napr.: prevádzkové výdavky (náklady) vzniknuté v priamej súvislosti s riešením projektu (materiál, zásoby, drobný hmotný majetok a nehmotný majetok, výdavky na elektrickú energiu, teplo, plyn, vodné a stočné). Takýmito výdavkami môžu byť ďalej aj mzdy zamestnancov, ktorí sa podľa pracovnej zmluvy zúčastňujú výlučne na riešení úloh projektu výskumu a vývoja, resp. príslušná časť miezd zamestnancov zodpovedajúca ich podielu na riešení projektu výskumu a vývoja.

Otázka  č. 4 – Náklady, ktoré nie sú spôsobilé na  dodatočný odpočet .                                                                                                                                                                                                                                                      Existujú nejaké obmedzenia nákladov, ktoré nemožno použiť na dodatočný odpočet ?                                                                                                                                                                                                                            Odpoveď:
Odpočet nemožno uplatniť na výdavky (náklady):
a) na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií,
b) na služby, licencie okrem licencií na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (od 1.1.2018)  a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou výdavkov (nákladov) na
1. služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied, právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy, verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl,
2. nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od osôb podľa osobitného predpisu (§ 7 písm. d) zákona č. 172/2005 Z. z., ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj a § 26a zákona č. 172/2005 Z. z.), a od 1.1.2020 aj na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od podnikateľov , ktorí v rámci podnikateľských činností uskutočňujú výskum a vývoj a týmto osobám bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj.
3. certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.

Okrem týchto výdavkov  nemožno odpočet uplatniť napr. ani na náklady na administratívne, finančné, právne a personálne činnosti, reprezentačné, strážnu službu, upratovanie, školenie, prieskum trhu, zber a spracovanie informácii, štandardný vývoj softvéru, činnosti inovačného charakteru, ktoré nezahŕňajú oceniteľný prvok novosti a pod.

Otázka  č. 5 – Základ dane nižší ako dodatočný odpočet  vykázaný v aktuálnom DP  
Za rok 2018 sme vykázali základ dane po znížení o odpočet daňovej straty  vo výške 2 000 € a nárok na dodatočný odpočet nákladov na výskum nám vznikol vo výške 4 500 €. Akým spôsobom si ho uplatníme, ak sme nevykázali dostatočne vysoký základ dane?
Odpoveď
Od vykázaného základu dane zníženého o odpočet daňovej straty môžete v daňovom priznaní za rok 2018 odpočítať náklady na výskum a vývoj len v sume 2 000 € a zostávajúcu sumu 2 500 € môžete odpočítať v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia rokov 2019 až 2022, vždy len do výšky vykázaného základu dane zníženého o odpočet daňovej straty. Ak daňovník nestihne v týchto zdaňovacích obdobiach odpočítať náklady na výskum a vývoj vykázané za rok 2018, nárok na odpočet zanikne. Rovnaký postup pri uplatnení dodatočného odpočtu by bol aj v prípade dosiahnutej straty.

Otázka  č. 6 – Predaj nehmotných výsledkov výskumu a vývoja
Sme klasický daňovník, ktorý nie je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. V roku 2018 sme realizovali projekt výskum a vývoja a v roku 2019 sme  výsledky výskumu predali. Máme povinnosť uplatnený  dodatočný  odpočet  z roku 2018 vrátiť formou dodatočného DP za rok 2018 podaného v r.2019?
Odpoveď
Len v prípade ak by tento daňovník bol držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, zanikol by mu v r.2019 nárok na dodatočný  odpočet a súčasne by mu vznikla povinnosť podať dodatočné DP za rok 2018, v ktorom si uplatnil dodatočný odpočet v lehote do konca tretieho mesiaca, v ktorom predal výsledky výskumu. Na daňovníka, ktorý nie je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj sa tento postup neuplatní.

Otázka  č. 7 – Vedenie analytickej evidencie   
Máme povinnosť pre účely uplatnenia dodatočného odpočtu  nákladov na výskum a vývoj podľa §30c zákona o dani z príjmov viesť analytickú evidenciu týchto výdavkov ?
Odpoveď
Ak daňovníkovi nastavenie jeho účtovného softvéru neumožňuje evidovať výdavky (náklady) vynaložené na výskum  a vývoj aj prostredníctvom analytickej evidencie k  syntetickým účtom, mal by mať pre tento účel vytvorenú inertnú smernicu, vrátane zavedenia pravidiel pre internú evidenciu daňových výdavkov (nákladov) pomocou ktorej bude preukazovať výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj podľa jednotlivých projektov, pretože výdavky (náklady) na dodatočný odpočet je potrebné sledovať oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. 

Otázka  č. 8 – Nákup licencie na softvér a dodatočný odpočet 
V roku 2018 sme na základe vypracovaného projektu vynaložili interné výdavky na vývoj nového výrobku. Pre účely vývoja výrobku sme potrebovali obstarať sotvér od tretej osoby. Je nákup licencie  na softvér, ktorý využívame pri vývoji nového výrobku možné zahrnúť do dodatočného odpočtu nákladov na vývoj vo výške 100 %?
Odpoveď
Áno, novelou §30c zákona o dani z príjmov účinnou od 1.1.2018 je možné uplatniť dodatočný odpočet nákladov na výskum a vývoj aj na obstaranie licencie na softvér, ktorý je  priamo využívaný pri výskumnej a vývojovej činnosti (ide napríklad o softvér priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja, napr. grafické a konštrukčné programy). Do 31.12.2017 nebolo možné na takýto výdavok uplatniť dodatočný odpočet .

Otázka  č. 9 – Uvedenie odpočtu nákladov na výskum a vývoj v prílohe k §30c za rok 2019 ak bola vykázaná strata
Ako uvedieme v Prílohe k §30c v  tlačive daňového priznania za rok 2019 odpočty nákladov na výskum a vývoj podľa §30c ods.1 a ods.2 zákona o dani z príjmov platného od 1.1.2018 ak sme za toto zdaňovacie obdobie vykázali stratu?
Odpoveď
Ak ide o odpočet nákladov na výskum a vývoj podľa §30c ods.1 zákona o dani z príjmov , daňovník vyplní len stĺpec 1 a 2  prílohy k §30c (nevyplní stĺpec 3) . Ak  ide o odpočet nákladov na výskum a vývoj podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov, tak podľa Poučenia k vyplneniu DP do Miesta pre osobitné záznamy daňovníka uvedie daňovník  sumu odpočtu výdavkov podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov na ktorú vznikol nárok na odpočet v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období.

Otázka  č. 10 – Vzorec na výpočet medziročného dodatočného odpočtu na výskum a vývoj   platný pre rok 2019
Odpočet platný v r. 2019= /(náklady na VaV 2019 + náklady na VaV 2018)/2/- /(náklady na VaV 2018+ náklady na VaV 2017/2)/. Medziročný odpočet je možné uplatniť za rok 2019 vo výške 100 %.

Otázka  č. 11 – Odpočet  nákladov na výskum a vývoj  podľa §30c ods.1 zákona o dani z príjmov za rok 2019 
Celkovú výšku nákladov na výskum a vývoj za rok 2019 sme pri projekte V a V  zaúčtovali  vo výške 3 200 eur. Akú výšku nákladov si môžeme  odpočítať za rok 2019 podľa §30c ods.1 zákona o dani z príjmov  , je to suma 100 % , alebo 200 %?
Odpoveď
Ak ide o odpočet nákladov na V a V podľa §30c ods.1 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie začaté najskôr od 1.1. 2019,  je možné odpočítať si 150 % nákladov na výskum a vývoj , čo je v tomto prípade suma 4 800 eur (3 200*150%). Uvedené vyplýva z prechodného ustanovenia zákona o dani z príjmov účinného od 1.1.2020.

 

 

 

.