Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov za daňové výdavky sa nepovažujú manká a škody presahujúce prijaté náhrady. Do základu dane možno teda zahrnúť manká a škody len do výšky prijatých náhrad. Výnimkou sú škody nezavinené daňovníkom upravené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, a to:
- vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,
- spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.
Za manko a škodu sa podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov nepovažuje
- stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom,
- nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona o dani z príjmov hmotným majetkom,
- úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda.
Škodou na majetku sa rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Za škodu sa nepovažuje poškodenie majetku, ktoré sa dá odstrániť opravou.
FAQ
Otázka č. 1 - Škoda na tovare
Fyzická osoba prevádzkuje ako živnosť predajňu mäsa. Môže si uplatniť do daňových výdavkov hodnotu pokazeného mäsa?
Odpoveď
Hodnota pokazeného mäsa spôsobeného nesprávnym skladovaním alebo nesprávnou manipuláciou predstavuje pre podnikateľa škodu, ktorá môže byť daňovým výdavkom iba do výšky prijatej náhrady, a to buď náhrady prijatej od zamestnanca, ak mu bola škoda zosobnená, alebo náhrady od poisťovne, ak mal podnikateľ zásoby poistené. Ak teda hodnota vyradeného tovaru z dôvodu škody presiahne sumu prijatej náhrady, potom podnikateľovi vzniká povinnosť upraviť základ dane o rozdiel medzi výškou škody (cenou pokazeného mäsa zahrnutou do daňových výdavkov pri jeho obstaraní) a sumou prijatej náhrady, ak sa jedná o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo o daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu.
Otázka č. 2 - Škoda na hmotnom majetku
Fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Z dôvodu havárie bol podnikateľ nútený tento automobil zlikvidovať. Môže si zostatkovú cenu automobilu zahrnúť do daňových výdavkov?
Odpoveď
Zostatková cena hmotného majetku vyradeného z dôvodu škody je daňovým výdavkom iba do výšky príjmov z náhrad zahrňovaných do základu dane, vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku. Ak teda podnikateľ dosiahne príjem od poisťovne, prípadne príjem zo zberných surovín, zostatkovú cenu zlikvidovaného automobilu môže zahrnúť do daňových výdavkov do výšky prijatých náhrad.
Otázka č. 3 - Stratné
Podnikateľ prevádzkuje predajňu potravín, v ktorej dochádza k drobným krádežiam tovaru v regáloch. Preto si vypracoval smernicu, v ktorej ekonomickými prepočtami stanovil normu stratného, a to na základe úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach, ktorú stanovil v percentách z celkového obratu. Môže si stratu tovaru vo výške nepresahujúcej stanovenú normu uplatniť v daňových výdavkoch?
Odpoveď
Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu preukázanú daňovníkom. To znamená, že ak došlo k odcudzeniu tovaru v hodnote stratného podľa internej smernice podnikateľa, potom podnikateľovi nevzniká povinnosť úpravy základu dane o hodnotu odcudzeného tovaru.
Otázka č. 4 - Škoda na tovare v dôsledku povodne
Podnikateľ obstaral zásoby tovaru, ktoré mal uložené v sklade. Povodňou došlo k zatopeniu jeho skladu a k zničeniu tovaru, ktorý musel podnikateľ zlikvidovať. Je povinný o hodnotu tohto tovaru upraviť základ dane?
Odpoveď
Škoda vzniknutá v dôsledku povodne nezavinená daňovníkom je daňovým výdavkom, preto daňovníkovi nevzniká žiadna povinnosť úpravy základu dane, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, nakoľko v daňových výdavkoch už uplatnil výdavok pri obstaraní vyradených zásob.
