- na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka,
- na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka.
Otázka č. 1 - Výdavok na osobnú potrebu
Otázka č. 2 - Výdavok na ochranu majetku daňovníka
Podnikateľ si dal namontovať na rodinný dom, kde má zriadenú kanceláriu a túto využíva pri svojej činnosti, bezpečnostný systém v hodnote 4 000 eur. Nehnuteľnosť nie je zaradená do obchodného majetku. Podnikateľ si hodnotu bezpečnostného systému uplatnil (formou odpisov) do výdavkov súvisiacich s podnikaním.
Odpoveď
Podnikateľ nepostupoval správne. Namontovanie bezpečnostného systému slúži na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, preto nie je možné uvedené výdavky zahrnúť do daňových výdavkov.
Otázka č. 3 - Výdavok na ošatenie
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil spoločenský oblek a košeľu, ktoré potrebuje na rokovaniach s obchodnými partnermi v záujme úpravy svojho zovňajšku. Môže si výdavky na nákup tohto oblečenia zahrnúť do daňových výdavkov, keďže toto oblečenie potrebuje v súvislosti s podnikaním?
Odpoveď
Pri zahrňovaní výdavkov na pracovné oblečenie do daňových výdavkov sa vychádza z Pokynu MF SR č. 4753/1998-62 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998, ktorý sa aplikuje aj pri platnosti súčasného zákona o dani z príjmov. Za pracovné ošatenie možno považovať ošatenie trvale a viditeľne označené znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením. Za označenie sa považuje trvale našitie alebo nažehlenie obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach uniformy z jeho lícnej strany. Ak sa jedná o ošatenie neoznačené obchodným menom, ktoré je možné používať aj na súkromné účely, potom výdavky na nákup takéhoto ošatenia sa považujú za výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nie sú daňovými výdavkami.
