Daňovými výdavkami nie sú výdavky
- na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka,
- na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka.
Za výdavky na osobnú potrebu daňovníka sa považujú napr. výdavky na nákup civilného oblečenia, obuvi, hodiniek, výdavky na kadernícke a kozmetické služby, na plastické operácie, stomatologické výkony a pod.
FAQ
Otázka č. 1 - Výdavok na osobnú potrebu
Podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú prevádzku – potraviny. Zakúpil potraviny a výdavok na nákup tovaru (potravín) zaúčtoval do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Časť potravín spotreboval on na súkromné účely. Môže si celú sumu výdavkov na nákup tovaru uplatniť do daňových výdavkov?
Odpoveď
Výdavky na nákup potravín, ktoré podnikateľ spotreboval na osobnú potrebu, nemožno zahrnúť do daňových výdavkov.
Otázka č. 2 - Výdavok na ochranu majetku daňovníka
Podnikateľ si dal namontovať na rodinný dom, kde má zriadenú kanceláriu a túto využíva pri svojej činnosti, bezpečnostný systém v hodnote 4 000 eur. Nehnuteľnosť nie je zaradená do obchodného majetku. Podnikateľ si hodnotu bezpečnostného systému uplatnil (formou odpisov) do výdavkov súvisiacich s podnikaním.
Odpoveď
Podnikateľ nepostupoval správne. Namontovanie bezpečnostného systému slúži na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, preto nie je možné uvedené výdavky zahrnúť do daňových výdavkov.
Podnikateľ si dal namontovať na rodinný dom, kde má zriadenú kanceláriu a túto využíva pri svojej činnosti, bezpečnostný systém v hodnote 4 000 eur. Nehnuteľnosť nie je zaradená do obchodného majetku. Podnikateľ si hodnotu bezpečnostného systému uplatnil (formou odpisov) do výdavkov súvisiacich s podnikaním.
Odpoveď
Podnikateľ nepostupoval správne. Namontovanie bezpečnostného systému slúži na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, preto nie je možné uvedené výdavky zahrnúť do daňových výdavkov.
Otázka č. 3 - Výdavok na ošatenie
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil spoločenský oblek a košeľu, ktoré potrebuje na rokovaniach s obchodnými partnermi v záujme úpravy svojho zovňajšku. Môže si výdavky na nákup tohto oblečenia zahrnúť do daňových výdavkov, keďže toto oblečenie potrebuje v súvislosti s podnikaním?
Odpoveď
Pri zahrňovaní výdavkov na pracovné oblečenie do daňových výdavkov sa vychádza z Pokynu MF SR č. 4753/1998-62 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998, ktorý sa aplikuje aj pri platnosti súčasného zákona o dani z príjmov. Za pracovné ošatenie možno považovať ošatenie trvale a viditeľne označené znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením. Za označenie sa považuje trvale našitie alebo nažehlenie obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach uniformy z jeho lícnej strany. Ak sa jedná o ošatenie neoznačené obchodným menom, ktoré je možné používať aj na súkromné účely, potom výdavky na nákup takéhoto ošatenia sa považujú za výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nie sú daňovými výdavkami.
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil spoločenský oblek a košeľu, ktoré potrebuje na rokovaniach s obchodnými partnermi v záujme úpravy svojho zovňajšku. Môže si výdavky na nákup tohto oblečenia zahrnúť do daňových výdavkov, keďže toto oblečenie potrebuje v súvislosti s podnikaním?
Odpoveď
Pri zahrňovaní výdavkov na pracovné oblečenie do daňových výdavkov sa vychádza z Pokynu MF SR č. 4753/1998-62 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998, ktorý sa aplikuje aj pri platnosti súčasného zákona o dani z príjmov. Za pracovné ošatenie možno považovať ošatenie trvale a viditeľne označené znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením. Za označenie sa považuje trvale našitie alebo nažehlenie obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach uniformy z jeho lícnej strany. Ak sa jedná o ošatenie neoznačené obchodným menom, ktoré je možné používať aj na súkromné účely, potom výdavky na nákup takéhoto ošatenia sa považujú za výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nie sú daňovými výdavkami.
