Všeobecne o minimálnej dani

S účinnosťou od 1.1.2024 sa do zákona o dani z príjmov opätovne zavádza platenie minimálnej dane a to novým ustanovením § 46b. V minulosti, konkrétne v rokoch  2014 - 2017 bol pre tento inštitút používaný v zákone o dani z príjmov pojem  daňová licencia, avšak za iných podmienok ako je to platné v súčasnom znení zákona.
 
Minimálnu daň platia len právnické osoby, a rozumie sa ňou daň po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázal:
  • daňovú stratu
  • alebo jeho daňová povinnosť je nižšia ako stanovená výška minimálnej dane
 
Výška minimálnej dane, ktorú je právnická osoba povinná platiť za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania sa odvíja od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) za príslušné zdaňovacie obdobie. So zvyšujúcimi zdaniteľnými príjmami (výnosmi) sa zvyšuje aj výška minimálnej dane.
 
Vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 5 zákona o dani z príjmov sa minimálna daň platí prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1.1.2024. Ak zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, tak minimálna daň sa platí za zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2024. Na zdaňovacie obdobie hospodárskeho roku začaté v priebehu roka 2023 a skončené v priebehu roka 2024 sa povinnosť platenia minimálnej dane nevzťahuje.
  
Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevýšia sumu 50 000 eur, výška minimálnej dane je 340 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 50 000 eur a zároveň neprevýšia sumu 250 000 eur, výška minimálnej dane je 960 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 250 000 eur a zároveň neprevýšia sumu 500 000 eur, výška minimálnej dane je 1 920 eur. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) prevýšia sumu 500 000 eur výška minimálnej dane je 3 840 eur.
 
V prípade, ak zdaňovacie obdobie daňovníka je kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, tak výška minimálnej dane sa v alikvotnej výške znižuje. Týka sa to právnických osôb, ktoré prechádzajú z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, daňovníkov zanikajúcich bez likvidácie s právnym nástupníctvom, a tých ktorí ukončia svoju podnikateľskú činnosť. Daňovník tak zaplatí len časť minimálnej dane, ktorá prislúcha počtu mesiacov, počas ktorých vykonával svoju podnikateľskú činnosť.
 
Avšak  prechodné ustanovenie § 52zzz ods. 6 zákona o dani z príjmov ustanovuje výnimku z platenia minimálnej dane len pre kalendárny rok 2024 u tých daňovníkov, ktorí v priebehu roka 2024 vstúpia do likvidácie alebo je na nich vyhlásený konkurz, a to za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu.
 
Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie. 
 
Taktiež daňovník, ktorý sa v priebehu roka 2024 zrušuje bez likvidácie s právnym nástupníctvom, tzn. zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, je povinný platiť minimálnu daň v pomernej výške v súlade s ustanovením § 46b ods. 6 zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na skutočnosť, že pre daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, ktorého lehota na podanie uplynie v priebehu roka 2024 sa použije vzor určený pre zdaňovacie obdobie 2022 a 2023 označený ako vzor DPPOv22, ktorý nezohľadňuje inštitút minimálnej dane a takémuto daňovníkovi vznikne povinnosť platiť minimálnu daň (pomernú časť minimálnej dane), uvedie túto skutočnosť v tlačive daňového priznania v VII. Časti – Miesto na osobitné záznamy, kde uvedie výpočet minimálnej dane. Takto vypočítanú minimálnu daň porovná so sumou dane na riadku 800 tlačiva daňového priznania (vypočítaná informačným systémom). V prípade, ak suma dane uvedená na riadku 800 tlačiva daňového priznania je nižšia ako vypočítaná minimálna daň (pomerná časť minimálnej dane), daňovník uvedie vypočítanú minimálnu daň (pomernú časť minimálnej dane) v riadkoch 1050 a 1080 tlačiva daňového priznania. Sumu dane v riadku 800 tlačiva daňového priznania (vypočítanú informačným systémom) neupravuje (neprepisuje).

U daňovníka – právnickej osoby, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného počtu zamestnancov vo fyzických osobách (Vyhláška Štatistického úradu SR č.425/2023 Z. z. a štvrťročný Výkaz o práci „Práca/A 2- 04) sa výška minimálnej dane znižuje na polovicu v súlade s ustanovením § 46b ods.3 zákona o dani z príjmov.

 

Ustanovenie § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov vymedzuje okruh právnických osôb, ktoré nemajú povinnosť platiť minimálnu daň:

  • ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
  • podľa § 12 odsekov 3 a 4 zákona o dani z príjmov,
  • ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu (§ 55 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov),
  • za zdaňovacie obdobia podľa § 41 odsekov 4, 6, 8, 12 až 14 zákona o dani z príjmov,
  • ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024 neplatí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu (§52zzz ods. 6 zákona o dani z príjmov),
  • ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činnosti podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách) so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,
  • počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti (§ 68 a § 68b Obchodného zákonníka, § 309 až 309h Civilného mimosporového poriadku)); ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná.

FAQ

Otázka č.1 – povinnosť platenia minimálnej dane
Spoločnosť v zdaňovacom období kalendárny rok 2025 dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 62 000 eur a vykázala daňovú stratu. Je povinná platiť minimálnu daň ?
Odpoveď
Áno, spoločnosť je povinná platiť minimálnu daň  a to v závislosti od dosiahnutej výšky zdaniteľných príjmov. Keďže dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy vo výške 62 000 eur, pri tejto výške je ustanovená výška minimálnej dane 960 eur.

Otázka č.2 – neplatenie minimálnej dane
Spoločnosť vznikla v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2025 a za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahla daňovú stratu. Je povinná platiť minimálnu daň v pomernej výške?
Odpoveď
Nie, novovzniknutý daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát za príslušné zdaňovacie obdobie neplatí minimálnu daň, aj keď za toto obdobie vykáže daňovú stratu. Túto skutočnosť označí na zaškrtávacom poli na prvej strane tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Otázka č.3 – neplatenie minimálnej dane
Občianske združenie v zdaňovacom období kalendárneho roka 2025 vykonáva svoju hlavnú činnosť,  ale aj podnikateľskú činnosť, z ktorej dosiahlo zdaniteľné príjmy vo výške 10 000 eur a daňovú povinnosť 200 eur. Je povinné platiť minimálnu daň?
Odpoveď
Nie, občianske združenie nie je povinné platiť minimálnu daň v ustanovenej výške 340 eur pri dosiahnutých zdaniteľných príjmoch 10 000 eur. Jeho daňová povinnosť je vo výške 200 eur. Túto skutočnosť označí na zaškrtávacom poli na prvej strane tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Otázka č.4 – neplatenie minimálnej dane
Spoločnosť vstúpila dňa 15.5.2025  do likvidácie. Bude platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie počas likvidácie? 
Odpoveď
Nie, za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo dňom vstupu do likvidácie a konči sa dňom skončenia likvidácie spoločnosť neplatí minimálnu daň. Túto skutočnosť označí na zaškrtávacom poli na prvej strane tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Otázka č.5 – platenie minimálnej dane za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
Spoločnosť vstúpila dňa 15.5.2025  do likvidácie. Bude platiť minimálnu daň za skrátene zdaňovacie obdobie predchádzajúce vstupu do likvidácie, t.j. od 1.1.2025 do 14.5.2025, ak dosiahla zdaniteľné príjmy 50 500 eur  a vykázala daňovú stratu? 
Odpoveď
Áno, ale v pomernej časti z minimálnej dane. V uvedenom prípade spoločnosť vyčísli pomernú výšku z minimálnej dane za 5 mesiacov, pri dosiahnutých zdaniteľných príjmoch je ustanovená výška minimálnej dane 960 eur, za 5 mesiacov je to minimálna daň vo výške 400 eur. Minimálna daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania.

Otázka č.6 – platenie minimálnej dane v dôsledku zlúčenia
Spoločnosť A sa ku dňu 1.8.2025 (rozhodný deň) zlúčila so spoločnosťou B a zanikla bez likvidácie. Je povinná spoločnosť A platiť minimálnu daň v pomernej výške za zdaňovacie obdobie od 1.1.2025 do 31.7.2025, ak vykázala daňovú stratu? 
Odpoveď
Áno, ale v pomernej časti minimálnej dane za 7 mesiacov z ustanovenej výšky minimálnej dane v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov [(ustanovená výška minimálnej dane/12mesiacov) x 7 mesiacov]. Spoločnosť B, ktorá je právnym nástupcom spoločnosti A podáva za zaniknutého daňovníka bez likvidácie daňové priznania a zaplatí minimálnu daň v ustanovenej lehote. Právny nástupca nemá nárok na zápočet minimálnej dane, ktorú zaplatila za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie od 1.1.2025 do 31.7.2025 v súlade s ustanovením §46b ods.8 zákona o dani z príjmov.

Otázka č.7 – platenie minimálnej dane v dôsledku zmeny zdaňovacieho obdobia
Spoločnosť zmení ku dňu 1.8.2025 zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok. Je  spoločnosť povinná  platiť minimálnu daň v pomernej výške za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu zmeny od 1.1.2025 do 31.7.2025, ak  dosiahla zdaniteľné príjmy vo výške 551 000 eur a daňovú povinnosť 2 000 eur? 
Odpoveď
Áno, ale v pomernej časti minimálnej dane za 7 mesiacov z ustanovenej výšky minimálnej dane 3 840 eur (3 840/12) x 7, t.j. 2 240 eur. Keďže za zdaňovacie obdobie vykázala spoločnosť daňovú povinnosť vo výške  2 000 eur, t.j.  nižšiu ako 2 240 eur, je povinná zaplatiť túto pomernú výšku minimálnej dane. Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní vo výške 240 eur si bude môcť započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola zaplatená minimálna daň, ale len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá bude prevyšovať sumu minimálnej dane.