Oprava chýb minulých období

 

Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená. Rovnaký postup uplatní daňovník ak zistí, že daňová strata má byť nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní /§ 16 ods. 3 písm. c) daňového poriadku/.
 
Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane postupovať podľa § 17 ods. 29, resp. môže sa rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods. 15 zákona o dani z príjmov. Ak sa rozhodne postupovať podľa § 17 ods. 29, potom súčasťou základu dane v príslušnom zdaňovacom období bude aj oprava vykonaná v účtovníctve, v ktorom bola chyba zistená. Takto vykonaná oprava už nebude mať vplyv na zdaňovacie obdobia, s ktorými vecne a daňovo súvisí.

FAQ
 

Otázka č. 1 – Oprava chýb minulých období
Daňovník v apríli 2019 zistil, že v roku 2016 zahrnul do  výsledku hospodárenia vyššie výnosy, ktoré boli zároveň aj zdaniteľným príjmom a v auguste 2019 zistil, že v roku 2016 nezaúčtoval náklady, ktoré sú daňovým výdavkom. To znamená, že obidva prípady spĺňajú podmienky § 17 ods. 29 ZDP a daňovník sa mohol rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie alebo oprava vykonaná v účtovníctve v r. 2019 bude súčasťou základu dane v roku 2019. Musí daňovník aplikovať rovnaký postup na všetky takéto prípady v roku 2019 (t.j. na obidva prípady buď podať DDP alebo nechať v základe dane roku 2019) alebo sa môže rozhodovať za každý prípad samostatne, t.j. v apríli podá DDP podľa § 17 ods. 15 ZDP a v auguste využije ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP a opravu vykonanú v účtovníctve ponechá v základe dane roku 2019?
Odpoveď
Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže sa pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods. 15 zákona o dani z príjmov. V prípade opráv chýb minulých účtovných období, pri ktorých možno uplatniť postup podľa § 17 ods. 29, zákon o dani z príjmov neprikazuje použitie jednotného postupu pri zahrnovaní opravy účtovnej chyby do základu dane. V zmysle uvedeného, ak ide o chyby spĺňajúce kritériá § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, je len na rozhodnutí daňovníka, aký postup si pri zahrnovaní každej opravy chýb minulých účtovných období do základu dane vyberie. V prípadoch, keď sa daňovník rozhodne nepostupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, ale uplatní postup podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov, má povinnosť dodržať zákonnú lehotu na podanie dodatočného daňového priznania (do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení), a preto nemôže čakať na ukončenie účtovného obdobia a na prípadné zistenie ďalších účtovných chýb časovo a vecne súvisiacich s rovnakým účtovným obdobím a ich prípadnú kumuláciu, ale musí zahrnúť opravu tejto účtovnej chyby do základu dane prostredníctvom dodatočného daňového priznania k príslušnému minulému zdaňovaciemu obdobiu, ktoré podá v zákonom stanovenej lehote.

Otázka č. 2 – Zistenie vyššej straty za minulé zdaňovacie obdobia  
Daňovník v roku 2019 zistil, že v zdaňovacom období 2015 zabudol zaúčtovať príjmovú faktúru a teda za toto zdaňovacie obdobie vykázal  vyššiu daňovú  stratu ako správne mala byť. Musí takýto daňovník podať dodatočné daňové priznanie alebo môže postupovať podľa ustanovenia § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov?
Odpoveď
Oproti predchádzajúcej otázke v tomto prípade daňovník nespĺňa podmienky ustanovenia § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, a preto nemôže využiť toto ustanovenie. Musí preto postupovať podľa ustanovenia § 17 ods. 15, podľa ktorého v prípade opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnú do základu dane tohto zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých období. To znamená, že daňovník v tomto prípade musí podať dodatočné daňové priznanie .

Otázka č. 3 – Podanie dodatočného daňového priznania a zánik práva vyrubiť daň 
Daňovník v roku 2019 zistil, že v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2009 vykázal vyšší základ dane ako  mal byť správne uvedený (z dôvodu nezaúčtovania dodávateľskej faktúry). Môže daňovník v roku 2019 postupovať podľa § 17 ods. 29 zákon ao dani z príjmov? Súčasťou základu dane daňovníka za  zdaňovacie obdobie roka 2009 neboli zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. 
Odpoveď
Podľa poslednej vety ustanovenia § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov daňovník môže postup podľa tohto ustanovenia uplatniť  len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo vyrubiť daň. Podľa ustanovenia  § 69 ods. 1 daňového poriadku nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Keďže  povinnosť daňovníka podať daňové priznanie za rok 2009 bola v roku 2010, päť rokov od konca roka 2010 uplynulo  31.12.2015. To znamená, že v predmetnom prípade daňovník už nemôže využiť ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a podať  v r.2019 dodatočné daňové priznanie za rok 2009.  
 
Otázka č. 4 – Nezúčtovanie odberateľskej faktúry
V roku 2017 spoločnosť nezaúčtovala vystavenú odberateľskú faktúru za práce vykonané zákazníkovi v sume 1000 eur. Daňové priznanie za rok 2017 podala správcovi dane dňa 2.4.2018. Svoju chybu zistila v ďalšom roku po schválení účtovnej závierky. Na základe internej smernice účtovnej jednotky k postupom účtovania predstavuje predmetná suma nevýznamnú chybu. Ako má spoločnosť postupovať pri oprave tejto chyby?
Odpoveď
V predmetnom prípade musí spoločnosť výnos, ktorý vecne a časovo súvisí so zdaňovacím obdobím roku 2017 zahrnúť do základu dane za toto zdaňovacie obdobie v súlade s § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a to podaním dodatočného daňového priznania za rok 2017. Daňovník sa nemôže rozhodnúť pre použitie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, pretože základ dane v roku 2017 bol z dôvodu chyby nižší ako mal v skutočnosti byť. Pri podaní dodatočného daňového priznania musí daňovník postupovať  aj podľa § 16 zákona  č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (daňový poriadok), podľa ktorého je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie ak zistí, že jeho daň mala byť vyššia  alebo jeho daňová strata mala byť nižšia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní.    
 
Otázka č.  5 - Nesprávne zaúčtovaná zostatková cena predaného majetku
Daňovník predal v roku 2017 časť budovy, pričom nesprávne zaúčtoval zostatkovú cenu predanej časti budovy, keď  na účte 541 uviedol o 5000 eur nižšiu sumu oproti alikvotnej časti zostatkovej ceny prislúchajúcej k predanej časti budovy. Podľa internej smernice ide o významnú chybu, preto ju daňovník v roku 2019 zaúčtoval na účet 428. V daňovom priznaní podanom za rok 2017 vykázal daňovú stratu. Ako má daňovník ďalej postupovať pri oprave tejto chyby?
Odpoveď
Keďže v danom prípade daňovník v súlade s ustanovením § 16 daňového poriadku môže ale nemusí  podať dodatočné daňové priznanie, môže sa rozhodnúť, či ho podá, pričom zvýši daňovú stratu o 5000 eur, alebo dodatočné daňové priznanie nepodá a sumu 5000 eur zahrnie do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2019, pričom na riadku 290 daňového priznania zníži výsledok hospodárenia o 5000 eur (nie je súčasťou výsledku hospodárenia, pretože  bola účtovaná na účet 428).         

Otázka č.  6 - Oprava účtovnej  chyby bez vplyvu na daňové priznanie
Daňovník v roku 2019 zistil  nesprávne účtovanie na majetkových účtoch z roku 2015. Ak vykoná opravu chyby minulého účtovného obdobia, ktorá nemá vplyv na výsledok hospodárenia, má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie?
Odpoveď
Nie. V danom prípade ak oprava chyby minulého účtovného obdobia nemá vplyv na výsledok hospodárenia a teda ani na základ dane, daňovník nemá povinnosť podať dodatočné daňové priznanie.