Predmetom dane rezidenta SR (daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).
FAQ
Otázka č. 1 – Vysporiadanie príjmov rezidenta SR zo zahraničia
Rezidentovi SR v roku 2023 plynuli príjmy zo zamestnania na Slovensku vo výške 7200 eur a tiež príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v Poľskej republike vo výške 6000 eur. V ktorom štáte má daňovník podať daňové priznanie z týchto príjmov?
Odpoveď
Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je v zmysle § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy – t. j. príjmy zo zdrojov na území SR ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí.
V uvedenom prípade daňovník (rezident SR) podá v SR daňové priznanie typu B (dosiahol príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) podľa § 5 zákona o dani z príjmov a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov), nakoľko mu na podanie priznania vyplýva povinnosť podľa § 32 zákona o dani z príjmov (jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2023 sú vyššie ako suma 2461,41 eura). Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov z prenájmu plynúcich zo zdrojov v Poľskej republike uplatní metódu zápočtu dane.
To, či je daňovník povinný podať daňové priznanie v Poľskej republike, resp. akým spôsobom si má vysporiadať svoju daňovú povinnosť z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti v Poľskej republike (ktorá má právo na zdanenie predmetných príjmov), je vecou zahraničnej daňovej správy. Z uvedeného dôvodu daňovníkovi odporúčame kontaktovať poľského správcu dane.
Otázka č. 2 – Vysporiadanie príjmov rezidenta SR zo živnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne
Rezidentovi SR v roku 2023 plynuli príjmy zo živnosti vykonávanej v Nemecku prostredníctvom stálej prevádzkarne vo výške 15 000 eur. Uvedené príjmy daňovník zdanil v Nemecku. Sú takéto príjmy rezidenta SR predmetom dane aj v SR?
Odpoveď
Podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 18/1984 Zb., ďalej len zmluva) zisky slovenského podniku sa môžu zdaniť iba v SR, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v Nemecku prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v Nemecku, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
Odpoveď
Podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 18/1984 Zb., ďalej len zmluva) zisky slovenského podniku sa môžu zdaniť iba v SR, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v Nemecku prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu sa zisky podniku zdaniť v Nemecku, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
Z uvedeného vyplýva, že príjmy rezidenta SR prislúchajúce tejto stálej prevádzkarni sú zdaniteľné v Nemecku v zmysle nemeckej daňovej legislatívy.
Po skončení zdaňovacieho obdobia rezident SR má povinnosť daňovo si vysporiadať v SR všetky svoje celosvetové príjmy, t. j. v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B uvedie zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR (ak mu nejaké plynuli), ale aj príjmy zo živnosti vykonávanej na území Nemecku prostredníctvom stálej prevádzkarne.
Príjmy zo živnosti vykonávanej v Nemecku daňovník uvedie v VI. oddiele daňového priznania (tabuľka č. 1, riadok č. 2) a k týmto príjmom si môže uplatniť výdavky príslušným spôsobom v zmysle slovenskej daňovej legislatívy (skutočné alebo paušálne výdavky), a to nezávisle na tom, akým spôsobom vykazoval výdavky k týmto príjmom v Nemecku. V prípade, ak si uplatní paušálne výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých príjmov (maximálne však vo výške 20 000 eur), zároveň k týmto paušálnym výdavkom pripočíta aj preukázateľne zaplatené povinné poistné v Nemecku resp. v SR.
Ak mohli byť predmetné príjmy zdanené v Nemecku (v zmysle článku 7 zmluvy), rezident SR vyjme tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR (uplatní metódu vyňatia príjmov v súlade s článkom 23 zmluvy a § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov), a to bez ohľadu na ich efektívne zdanenie v Nemecku.
Po skončení zdaňovacieho obdobia rezident SR má povinnosť daňovo si vysporiadať v SR všetky svoje celosvetové príjmy, t. j. v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B uvedie zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR (ak mu nejaké plynuli), ale aj príjmy zo živnosti vykonávanej na území Nemecku prostredníctvom stálej prevádzkarne.
Príjmy zo živnosti vykonávanej v Nemecku daňovník uvedie v VI. oddiele daňového priznania (tabuľka č. 1, riadok č. 2) a k týmto príjmom si môže uplatniť výdavky príslušným spôsobom v zmysle slovenskej daňovej legislatívy (skutočné alebo paušálne výdavky), a to nezávisle na tom, akým spôsobom vykazoval výdavky k týmto príjmom v Nemecku. V prípade, ak si uplatní paušálne výdavky vo výške 60 % z dosiahnutých príjmov (maximálne však vo výške 20 000 eur), zároveň k týmto paušálnym výdavkom pripočíta aj preukázateľne zaplatené povinné poistné v Nemecku resp. v SR.
Ak mohli byť predmetné príjmy zdanené v Nemecku (v zmysle článku 7 zmluvy), rezident SR vyjme tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR (uplatní metódu vyňatia príjmov v súlade s článkom 23 zmluvy a § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov), a to bez ohľadu na ich efektívne zdanenie v Nemecku.
