Podnikateľka vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom zodpovedného zástupcu, ktorým je manžel podnikateľky. Tento v súvislosti s výkonom činnosti využíva na pracovné cesty osobný automobil, ktorého vlastníkom je iba on sám. Medzi podnikateľkou a zodpovedným zástupcom nie je uzatvorený žiadny pracovný pomer, nakoľko podľa § 11 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorej prostredníctvom zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním za podmienok upravených osobitným zákonom manžel (manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade alebo súrodenec. Osobitný zákon, ktorým je zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, ustanovuje v § 2a:
1) Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
2) Nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
Z uvedeného vyplýva, že zodpovedný zástupca podnikateľa môže vykonávať pre podnikateľa činnosť bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a pritom sa nejedná o nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie. Pri výkone tejto práce zodpovedného zástupcu vznikajú rôzne výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Ako posudzovať z daňového pohľadu výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu?
Otázka č.1 - výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu (v súvislosti s pracovnými cestami)
Výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu (manžel podnikateľky vykonáva prácu zodpovedného zástupcu) v súvislosti s pracovnými cestami – sú to výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov alebo podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona?
Odpoveď
Na základe stanoviska Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo k uvedenej problematike zaujaté stanovisko, v ktorom sa uvádza, že pre poskytnutie cestovných náhrad zodpovednému zástupcovi sú splnené všeobecné podmienky ustanovené v § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že manželovi podnikateľky, ktorý vykonáva prácu zodpovedného zástupcu bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a bez uzatvorenia akéhokoľvek iného právneho vzťahu, sa môžu poskytovať cestovné náhrady, ak poskytovanie cestovných náhrad je dohodnuté.
V uvedenom prípade, ak budú dodržané podmienky uvedené v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších podmienok, cestovné náhrady vyplatené zákonnému zástupcovi sú daňovými výdavkami živnostníka v súlade so znením § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Otázka č.2 - výdavky na stravné zodpovedného zástupcu (podľa § 19 ods.2 písm.p)
Výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku - tieto výdavky treba posudzovať podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov alebo podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona?
Odpoveď
V ustanovení § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov sú uvedené podmienky na uplatnenie daňových výdavkoch výlučne v prípade poskytovania príspevkov na stravovanie zamestnancov, ak sú poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Ak zodpovedný zástupca nie je zamestnancom živnostníka, potom nemôže živnostník uplatniť výdavky podľa tohto ustanovenia.
Daňovým výdavkom podľa podmienok uvedených v ustanovení § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov je stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 cit. zákona, pričom ide výlučne o stravné tohto daňovníka a len v prípade, ak tomuto daňovníkovi nevzniká súčasne nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti a zároveň ak tento daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že výdavky na stravovanie zodpovedného zástupcu, ktorý je ustanovený podnikateľom v súlade s príslušnými ustanoveniamiživnostenského zákona, nie je možné uplatniť do daňových výdavkov tohto podnikateľa podľa znenia § 19 ods. 2 písm. p) cit. zákona.
