Otázka
V praxi prichádza k prípadom spätného nakúpenia stravovacích poukážok (stravných lístkov) pre zamestnancov v rámci jedného roka, ale aj medziročne (v januári za december predchádzajúceho roka), pričom daňovníci uvádzajú rôzne príčiny, pre ktoré stravovacie poukážky pre zamestnancov nakúpili spätne napr.: zamestnávateľ zabudol stravovacie poukážky zakúpiť, z akýchkoľvek dôvodov zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky v 10. deň daného mesiaca, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie v bufete a za dni, kedy zamestnanci stravu v bufete neodoberú, poskytne zamestnancom spätne stravovacie poukážky, zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky spätne pre nedostatok finančných prostriedkov, stravovacie poukážky poskytuje zamestnávateľ pozadu, ale zrážku zo mzdy za kúpu poukážok vykoná v príslušnom mesiaci.
Je spätný nákup stravovacích poukážok pre zamestnancov v uvedených prípadoch u zamestnávateľa daňovým výdavkom vo výške podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov?
Odpoveď zo dňa 10.11.2017
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ môže túto povinnosť splniť zabezpečením stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. V takomto prípade zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Príspevky na stravovanie poskytnuté za podmienok ustanovených v Zákonníku práce sú v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom.
V prípadoch, ak zamestnávateľ poskytne stravovacie poukážky spätne (pozadu), nesplnil povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúcu zo Zákonníka práce, a preto vynaložené výdavky zamestnávateľa nie sú daňovými výdavkami.
