Otázka
S účinnosťou od 1.1.2018 sa za príjem z príležitostnej činnosti vrátane príjmu z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjmu z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou, alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Môže sa za príjem z príležitostnej činnosti fyzickej osoby považovať príjem z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak sa nejedná o príjem podľa § 5 až § 7 ZDP, pričom vyplácajúcim daňovníkom je zahraničná právnická osoba alebo zahraničná fyzická osoba s príjmami z podnikania?
Odpoveď zo dňa 3.4.2019
Druhovo a charakterovo rovnaké, resp. obdobné príjmy daňovníka musia byť v zásade zdanené rovnako, a to bez ohľadu na skutočnosť, či plynú daňovníkovi zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Vychádzajúc z uvedeného princípu sa v predloženom prípade podmienky negatívne vymedzených príjmov z príležitostnej činnosti ustanovených v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov musia posudzovať rovnako, resp. obdobne (analogicky), a to bez ohľadu na štát zdroja týchto príjmov.
Napriek gramatickému zneniu predmetného ustanovenia zákona o dani z príjmov, ak podmienky, za ktorých sú v zahraničí generované predmetné príjmy, sú vo svojej podstate rovnaké, resp. obdobné ako je uvedené v tomto ustanovení zákona, takéto príjmy nebudú spadať do rámca príjmov z príležitostných činností, ale zaradia sa medzi iné ostatné (taxatívne nevymedzené), príjmy podľa § 8 ods. 1 tohto zákona. Uvedené samozrejme platí za predpokladu, že nejde o príjmy uvedené v príslušných ustanoveniach § 5 až 7 zákona o ani z príjmov.
Upozorňujeme, že prípadný iný postup by mohol byť v rozpore s princípom, na ktorom je založené tiež právo Európskej únie zakazujúce daňovú diskrimináciu a rozdielne daňové zaobchádzanie.
