Manká a škody sú daňovým výdavkom iba do výšky prijatých náhrad, s výnimkou škôd nezavinených daňovníkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške. Medzi škody nezavinené daňovníkom patria škody
- vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,
- spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.
Za manko a škodu sa podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov nepovažuje
- stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom,
- nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona o dani z príjmov hmotným majetkom,
- úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda.
Škodou na majetku sa rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Za škodu sa nepovažuje poškodenie majetku, ktoré sa dá odstrániť opravou.
Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku z dôvodu škody sa do daňových výdavkov zahrňuje zostatková cena tohto majetku, najviac však do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku, ak sa nejedná o škodu nezavinenú daňovníkom. Zostatková cena prevyšujúca prijatú náhradu (vrátane prípadnej prijatej úhrady z predaja vyradeného majetku) nie je teda uznaným daňovým výdavkom. Výnimkou je zostatková cena majetku vyradeného z dôvodu škody upravenej v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, ktorá je daňovo uznaná v plnej výške.
FAQ
Otázka č. 1 –Škoda na hmotnom majetku
Podnikateľ – fyzická osoba, kúpil v marci 2023 počítač v obstarávacej cene 1 800 € a zaradil ho do obchodného majetku používaného na podnikanie. Z dôvodu chybného elektrického vedenia došlo v roku 2024 k zhoreniu počítača tak, že bol neopraviteľný. V dôsledku škody teda podnikateľ v roku 2024 vyradil počítač z obchodného majetku. Zostatková cena počítača bola vo výške 1 425 €. Majetok bol poistený a poisťovňa uhradila škodu vo výške 1 100 €. Podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Môže si zostatkovú cenu počítača podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov v roku 2024?
Odpoveď
Pretože nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou, nie je možné v danom prípade zostatkovú cenu počítača zahrnúť do daňovo uznaných výdavkov v plnej výške. V tomto prípade daňovník zahrnie do daňových výdavkov zostatkovú cenu počítača iba do výšky prijatej náhrady, teda vo výške 1 100 eur.
Otázka č. 2 -Škoda vzniknutá v dôsledku živelnej pohromy
Podnikateľovi vznikla škoda na nehnuteľnosti v dôsledku krupobitia vo výške 5 000 eur. Môže si túto škodu zahrnúť do daňových výdavkov, keďže sa jednalo o živelnú pohromu?
Odpoveď
Poškodenie majetku, ktoré je opraviteľné, sa nepovažuje za škodu. Preto výdavky na opravu nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku podnikateľa, sú daňovými výdavkami bez ohľadu na to, či k poškodeniu majetku došlo v dôsledku živelnej pohromy a podnikateľ nie je povinný preukazovať poškodenie nehnuteľnosti v dôsledku živelnej pohromy žiadnym potvrdením príslušného orgánu.
Otázka č. 3 - Škoda spôsobená živelnou pohromou
Podnikateľ zaoberajúci sa drevovýrobou skladoval na dvore drevný materiál v obstarávacej cene 15 000 €. V júni 2023 došlo k požiaru, pri ktorom táto drevná hmota zhorela. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Je podnikateľ povinný upraviť základ dane o vzniknutú škodu na materiáli, keďže tento materiál nemal poistený a nedostal žiadnu úhradu od poisťovne?
Odpoveď
V prípade vzniku škody v dôsledku živelnej pohromy je vzniknutá škoda uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na výšku prijatých úhrad zahrnutých do zdaniteľných príjmov. Keďže podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva už do daňových výdavkov zahrnul výdavok za nákup materiálu v roku zaplatenia, nemôže už vzniknutú škodu zahrnúť znovu do daňových výdavkov, ale nevzniká mu ani povinnosť o vzniknutú škodu upraviť základ dane v roku, v ktorom ku škode došlo.
Podnikateľ zaoberajúci sa drevovýrobou skladoval na dvore drevný materiál v obstarávacej cene 15 000 €. V júni 2023 došlo k požiaru, pri ktorom táto drevná hmota zhorela. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Je podnikateľ povinný upraviť základ dane o vzniknutú škodu na materiáli, keďže tento materiál nemal poistený a nedostal žiadnu úhradu od poisťovne?
Odpoveď
V prípade vzniku škody v dôsledku živelnej pohromy je vzniknutá škoda uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na výšku prijatých úhrad zahrnutých do zdaniteľných príjmov. Keďže podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva už do daňových výdavkov zahrnul výdavok za nákup materiálu v roku zaplatenia, nemôže už vzniknutú škodu zahrnúť znovu do daňových výdavkov, ale nevzniká mu ani povinnosť o vzniknutú škodu upraviť základ dane v roku, v ktorom ku škode došlo.
