Medzinárodný prenájom pracovnej sily

Problematika zdaňovania príjmov zo závislej činnosti daňových nerezidentov SR, ktorí vykonávajú závislú činnosť na území SR a ide o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“, je riešená v § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
Z predmetného ustanovenia vyplýva, že aj keď bude z právneho hľadiska uzatvorený pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom a zahraničným „právnym“ zamestnávateľom, ak tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa práce podľa jeho pokynov a príkazov, slovenský objednávateľ sa na daňové účely bude považovať za jeho „ekonomického“ (skutočného) zamestnávateľa.
Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, pričom slovenský "ekonomický" zamestnávateľ má povinnosť vybrať preddavok na daň tomuto zamestnancovi zo mzdy.
V súlade s ustanovením § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov, preddavok na daň vyberie zahraničný zamestnávateľ, ak má na území SR organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva svoju činnosť. Táto organizačná zložka sa stáva zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov v rozsahu mzdy vyplácanej zamestnancovi pracujúcemu pre slovenského ekonomického zamestnávateľa.

V súvislosti s medzinárodným prenájmom pracovnej sily je vypracované metodické usmernenie: Metodické usmernenie k uplatňovaniu ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

FAQ

Otázka č. 1 - Medzinárodný prenájom pracovnej sily
Český zamestnávateľ poskytne svojho zamestnanca (rezidenta ČR) slovenskej spoločnosti (daňový rezident SR) na obdobie 4 mesiacov, kde bude vykonávať svoju činnosť pre potreby a v záujme slovenskej spoločnosti. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej český zamestnávateľ a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje slovenskej spoločnosti. Český zamestnávateľ nemá v SR zriadenú organizačnú zložku, ani mu nevznikla stála prevádzkareň v SR.
Odpoveď
V danom prípade nejde o vyslanie zamestnancov, ale o tzv. medzinárodný prenájom pracovnej sily.
V prípade „tzv. medzinárodného prenájmu pracovnej sily“ je potrebné prekvalifikovať postavenie zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej  formálnym („právnym“) zamestnávateľom český poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane slovenský objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude nerezidentný daňovník vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť.
Koncept skutočného („ekonomického“) zamestnávateľa je uvedený v ustanovení § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je zamestnávateľom aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky), pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (tzn. prostredníctvom zahraničného právneho zamestnávateľa).
Pri prekvalifikovaní postavenia zamestnávateľa je potrebné skúmať, či slovenský objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily spĺňa základné charakteristické znaky skutočného („ekonomického“) zamestnávateľa.
V prípade splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 5 ods. 4 zákona o dani z príjmov je za zamestnávateľa (platiteľa dane) na daňové účely považovaný daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (slovenský „ekonomický“ zamestnávateľ). Tento zamestnávateľ má u takto „prenajatých“ nerezidentných zamestnancov vykonávajúcich závislú činnosť na území Slovenskej republiky a poberajúcich zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti rovnaké povinnosti ako v prípade tuzemských rezidentných zamestnancov podľa § 35 až § 40 zákona o dani z príjmov (vyberanie a platenie preddavkov, vedenie mzdových listov, uvádzanie v prehľadoch a hláseniach a pod.).

Otázka č. 2 - Medzinárodný prenájom pracovnej sily
Český zamestnávateľ poskytne svojho zamestnanca (rezidenta ČR) slovenskej spoločnosti (daňový rezident SR), kde bude vykonávať svoju činnosť pre potreby a v záujme slovenskej spoločnosti. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej český zamestnávateľ a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje slovenskej spoločnosti. Český zamestnávateľ má v SR zriadenú organizačnú zložku, ktorá však vykonáva inú činnosť ako je činnosť slovenskej spoločnosti. Kto sa v takom prípade stáva v SR platiteľom dane zo závislej činnosti – slovenská spoločnosť („ekonomický“ zamestnávateľ) alebo český zamestnávateľ prostredníctvom svojej OZ na území SR?
Odpoveď
V zmysle znenia § 5 ods. 4 zákona dani z príjmov zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
Podľa § 48 ods. 2 zákona o dani z príjmov v prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.
Z ustanovenia § 5 ods. 4 a  § 48 ods. 2 zákona o dani z príjmov vyplýva, že osoba s bydliskom alebo so sídlom v zahraničí, ktorá prenajíma svojich zamestnancov osobe s bydliskom alebo so sídlom na území SR a ktorá má zároveň na tomto území zriadenú organizačnú zložku, má postavenie platiteľa dane v rozsahu poskytnutej mzdy týmto zamestnancom. Podľa platného znenia zákona nie je relevantné skúmať, na aký účel bola táto organizačná zložka na území Slovenskej republiky zriadená.
Z uvedeného vyplýva, že ak zahraničný poskytovateľ pracovnej sily má na území SR zriadenú organizačnú zložku, povinnosti platiteľa dane v rozsahu miezd poskytnutých „prenajatým“ zamestnancom prechádzajú na túto zahraničnú osobu.

Otázka č. 3 - Medzinárodný prenájom pracovnej sily
Spoločnosť A (daňový rezident SR) vysiela v súlade so zákonníkom práce zamestnancov do ČR, a to konkrétne do spoločnosti B (daňový rezident ČR). Doba vyslania zamestnancov do ČR je kratšia ako 183 dní. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancom naďalej spoločnosť A a následne vzniknuté mzdové náklady prefakturuje spoločnosti B.
Odpoveď
V danom prípade nejde o vyslanie zamestnancov, ale o tzv. medzinárodný prenájom pracovnej sily.
Pre zdanenie príjmov zo závislej činnosti v prípadoch „tzv. medzinárodného prenájmu pracovnej sily“ je potrebné prekvalifikovať postavenie zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym („právnym“) zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (český) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť.
Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom český užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území ČR sú podľa zmluvy zdaniteľné na území ČR bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti.
V súlade s § 35 ods. 8 zákona o dani z príjmov slovenský „právny“ zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa uvedeného ustanovenia (§ 35), ak v momente „výplaty“ zdaniteľnej mzdy zamestnancovi objektívne vie, že táto zdaniteľná mzda je fakticky zdaňovaná tiež v štáte výkonu závislej činnosti zamestnanca.