Všeobecné pravidlo pre zdanenie príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania) v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia dáva právo na zdanenie príjmov z tejto činnosti štátu, v ktorom zamestnanec fyzicky vykonáva túto činnosť (štátu zdroja) teda tam, kde zamestnanec fyzicky vykonáva závislú činnosť (ide spravidla o článok 15, resp. 14 ods. 1 príslušnej medzinárodnej zmluvy).
Z tohto pravidla však existuje výnimka uvedená v odseku 2 tohto článku, podľa ktorej sú príjmy zo závislej činnosti rezidenta jedného zmluvného štátu, ktorú vykonáva v druhom zmluvnom štáte zdaniteľné len v štáte rezidencie tohto daňovníka, ak sú súčasne splnené všetky tri podmienky uvedené v tomto ustanovení:
- zamestnanec sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte (v štáte výkonu závislej činnosti) menej ako 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom alebo končiacom v danom roku, resp. menej ako 183 dní počas príslušného kalendárneho roka (závisí od znenia konkrétnej zmluvy), a
- odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, a
- odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v štáte výkonu činnosti.
Uvedené platí za predpokladu, že ide o vyslanie zamestnanca do zahraničia, a nie o tzv. medzinárodný prenájom pracovnej sily.
Za predpokladu, že príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nedefinuje, ktoré dni sa započítavajú do úhrnu 183 dní pre tento účel (napr. v zmluve s ČR táto definícia je), pri interpretácií sa vychádza z Komentára k Modelovej zmluve OECD o príjmoch a o majetku, a pre výpočet 183 dní (pri závislej činnosti) sa uplatňuje metóda dní fyzickej prítomnosti daňovníka.
Dni započítavané do výpočtu 183 dní podľa tejto metódy:
- Časť dňa
- Deň príchodu, deň odchodu
- Soboty, nedele, sviatky, dni dovolenky strávené v štáte výkonu práce (pred, počas, po výkone práce)
- Dni choroby zamestnanca, dni choroby a úmrtia rodinných príslušníkov
- Dni krátkeho prerušenia práce z dôvodu školenia, štrajku, zastavenia prevádzky, oneskorenia dodávky zásob
Dni nezahŕňané do výpočtu 183 dní:
- Dni dovolenky strávené mimo štátu výkonu práce
- Dni prechodu cez štát výkonu práce
FAQ
Otázka - Daňový rezident SR vysiela svojich zamestnancov na výkon závislej činnosti do ČR na dobu kratšiu ako 183 dní, resp. dlhšiu ako 183 dní
Spoločnosť A (daňový rezident SR) vysiela v súlade so zákonníkom práce zamestnanca do ČR, pričom prácu bude vykonávať v záujme a pre potreby slovenskej spoločnosti. Doba vyslania zamestnanca do ČR je kratšia ako 183 dní. Mzdu bude počas tohto obdobia vyplácať zamestnancovi naďalej spoločnosť A. V ktorom štáte sa zdaňuje takýto príjem slovenského zamestnanca, ak doba ich vyslania neprekročí 183 dní a ako je to v prípade, keď doba vyslania prekročí 183 dní? Ktoré dni sa počítajú do úhrnu 183 dní?
Odpoveď
Zdaniteľnosť predmetných príjmov zo závislej činnosti je potrebné posudzovať podľa článku 14 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku, uverejnenej pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len zmluva a vnútroštátnych daňových predpisov ČR.
Podľa článku 14 ods. 2 zmluvy odmeny, ktoré rezident SR poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v ČR, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 len v SR, ak sú súčasne splnené všetky tieto podmienky:
- príjemca je zamestnaný v ČR počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom daňovom roku, a
- odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom ČR, a
- odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v ČR.
Do výpočtu 183 dní sa podľa článku 14 ods. 3 zmluvy počítajú všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodov a odchodov a dni strávené mimo štátu výkonu zamestnania, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, dovolenky a služobné cesty priamo spojené so zamestnaním príjemcu v tomto štáte, po ktorých uplynutí sa pokračovalo v činnosti na území tohto štátu.
V prípade, ak nie je splnená niektorá z uvedených podmienok (napr. ak doba vyslania zamestnanca prekročí dobu 183 dní), príjem daňového rezidenta SR zo závislej činnosti vykonávanej na území ČR predstavuje príjem zdaniteľný výlučne v ČR podľa článku 14 ods. 1 zmluvy, a to v zmysle českých daňových predpisov.
Vo veci prípadnej povinnosti registrácie slovenského zamestnávateľa ako platiteľa dane zo závislej činnosti a platenia preddavkov na daň v ČR odporúčame obrátiť sa na príslušné kompetentné daňové orgány v ČR.
