Úvod > DPH > Odpočítanie dane > Aké sú podmienky vzniku práva na odpočítanie dane > Aké sú podmienky vzniku práva na odpočítanie dane

Aké sú podmienky vzniku práva na odpočítanie dane

Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane. Platiteľ dane musí vedieť objektívne preukázať všetky skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, t.j., že prijaté tovary a služby bezprostredne súvisia s jeho ekonomickou činnosťou. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Platiteľ dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať:
-        daň uplatnenú iným platiteľom (dodávateľom) v cene dodaného tovaru alebo služby,
-        daň uplatnenú platiteľom dane z tovarov s služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 zákona o DPH,
-        daň uplatnenú platiteľom dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,
-        daň zaplatenú v tuzemsku správcovi dane (colnému orgánu) pri dovoze tovaru z tretích štátov.

FAQ

Otázka č. 1 – Odpočítanie dane pri preprave tovaru
Slovenský platiteľ dane si objedná prepravu tovaru z Talianska na Slovensko u rakúskeho prepravcu, ktorý je usadený v Rakúsku. Zmluva o preprave tovaru je uzatvorená medzi slovenským podnikateľom, platiteľom dane, ktorý má pridelené slovenské identifikačné číslo pre daň a rakúskym dopravcom. Má právo platiteľ dane na odpočítanie dane?
Odpoveď
Miestom dodania prepravných služieb je členský štát, v ktorom je usadený príjemca služby (§ 15 ods. 1 zákona o DPH). Miestom dodania služby je Slovensko a slovenský platiteľ je povinný k fakturovanej cene služby uplatniť slovenskú daň a súčasne má právo aj na odpočítanie dane pri splnení podmienok uvedených § 49 až 51 zákona o DPH.

Otázka č. 2 - Odpočítanie dane pri dovoze
Platiteľ doviezol tovar z Ruska na účely svojho podnikania. Na colnici bolo zaplatené clo a DPH. Môže si platiteľ odpočítať daň pri dovoze tovaru do tuzemska?
Odpoveď
Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane pri dovoze tovaru po splnení podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru, t.j. colnému orgánu. V súlade s § 51 ods.1 písm. d) zákona o DPH právo na odpočítanie dane platiteľ môže uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. To znamená, že po splnení uvedených podmienok si platiteľ môže odpočítať daň pri dovoze tovaru do tuzemska.
 
Otázka č. 3 -  Odpočítanie dane, ak tovar neopustil územie SR
Podnikateľ A z SR predá tovar podnikateľovi B z ČR (neregistrovaný pre DPH v SR). Podnikateľ B predá tovar podnikateľovi C zo SR. Tovar je fyzicky dodaný priamo na Slovensku od podnikateľa A k podnikateľovi C. Má podnikateľ B a podnikateľ C právo na odpočítanie dane?
Odpoveď
Tovar neopustil SR, preto ide výlučne o dodávky tovaru v tuzemsku. Podnikateľ B z ČR môže pri splnení podmienok uvedených v § 55a až § 55e zákona o DPH požiadať o vrátenie dane z SR, ktorú voči nemu na faktúre uplatnil podnikateľ A. Podnikateľ C vykoná samozdanenie na dodávku tovaru prijatú od podnikateľa B (§ 69 ods. 2 zákona o DPH) a môže si pri splnení podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH odpočítať ním uplatnenú daň.

Otázka č. 4 – Odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru
Český podnikateľ registrovaný pre daň v Českej republike dodá tovar v hodnote 30 000 eur z ČR do tuzemska slovenskému podnikateľovi, ktorý je platiteľom dane. Slovenský platiteľ dane pri objednaní tovaru použil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku. Český podnikateľ dopraví tovar z ČR do tuzemska. Má slovenský platiteľ nárok na odpočítanie dane?
Odpoveď
Podnikateľ z ČR fakturuje slovenskému platiteľovi dane za cenu bez dane, pretože ide o intrakomunitárne dodanie tovaru. Slovenský podnikateľ nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, vypočíta daň 20 %, túto daň uvedie v daňovom priznaní a súčasne uplatňuje v daňovom priznaní odpočítanie dane z tohto tovaru, ktorý je určený na predaj v tuzemsku.

Otázka č. 5 – Používanie motorového vozidla aj na súkromné účely
Platiteľ dane kúpil motorové vozidlo za cenu s daňou 24 000 eur (cena bez dane 20 000 eur, daň 4 000 eur). Platiteľ dane vie, že toto motorové vozidlo sa bude používať aj na iný účel ako na podnikanie, napr. ho poskytne zamestnancovi na súkromné užívanie. Platiteľ dane stanoví predpokladaný rozsah použitia motorového vozidla na súkromné účely v rozsahu cca 40 %.  Aký bude postup platiteľa dane pri odpočítaní dane?
Odpoveď
Podľa § 49 ods. 5 prvej vety zákona o DPH sa platiteľ dane môže rozhodnúť, že odpočíta daň iba vo výške 60 % z celkovej dane na vstupe, t. j. odpočíta sumu dane 2 400 eur a následne už nie je povinný vykonávať odvod dane na výstupe v jednotlivých zdaňovacích obdobiach z dôvodu používania motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie (nie je povinný uplatňovať § 9 ods. 2 zákona o DPH).

Otázka č. 6 – Prieskum trhu
Platiteľ dane má v majetku firmy osobný automobil, ktorý kúpil v roku 2012 na účely svojho podnikania. Platiteľ dane sa rozhodol osobný automobil v roku 2020 predať. Z dôvodu stanovenia jeho predajnej ceny si v marci 2020 objednal u iného platiteľa dane prieskum trhu o cenách ojazdených áut v SR. Môže si platiteľ dane z prieskumu trhu odpočítať DPH?
Odpoveď
Z prijatej služby prieskumu trhu z dôvodu stanovenia ceny z osobného automobilu si platiteľ dane môže uplatniť odpočítanie dane po splnení podmienok stanovených § 49 – 51 zákona o DPH.

Otázka č. 7 – Pozastavená živnosť
Platiteľ dane má pozastavenú živnosť, má nárok na odpočet dane na vstupe z faktúr za elektrinu, vodu, mobilný telefón?
Odpoveď
Počas pozastavenia živnosti nemá platiteľ dane nárok na odpočítanie dane na vstupe z faktúr za vodu, elektrinu, mobilný telefón. Dôvodom je skutočnosť, že platiteľ má pozastavenú živnosť, teda nepodniká t.j. nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť.

Otázka č. 8 – Prenájom náradia
Slovenský platiteľ dane vykonáva montážne práce  na hnuteľnom majetku v Českej republike pre zdaniteľnú osobu usadenú v ČR. Miestom dodania montážnych prác je Česká republika. Slovenský platiteľ od iného slovenského platiteľa ,prenajal náradie, ktoré použije pri montážnych prácach v ČR. Môže si platiteľ dane odpočítať daň z prenájmu náradia?
Odpoveď
Podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH platiteľ dane môže odpočítať daň v prípade, ak tovar a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby predmetná činnosť bola vykonávaná v SR . To znamená, že ak platiteľ dane, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie s miestom dodania v zahraničí, nakúpi tovary a služby v súvislosti so svojím podnikaním v zahraničí od tuzemských dodávateľov – platiteľov dane, môže si odpočítať daň za takých istých podmienok a v takom rozsahu, ako keby tieto zdaniteľné obchody realizoval v tuzemsku. Napriek tomu, že platiteľ nevykonáva v SR činnosť, ktorá je predmetom DPH (teda daň na výstupe v SR neuplatňuje) môže si odpočítať daň z prenájmu náradia uplatnenú voči nemu iným slovenským platiteľom dane, pretože prenajaté  prenajaté náradie použije pri výkone montážnych prác v zahraničí.
 
Otázka č. 9 -  Osobitná úprava na základe prijatia platby  a odpočítanie dane
Platiteľ  Peter, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu na základe prijatia platby, dodal právnu službu, platiteľovi  Jurajovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu na základe prijatia platby  dňa 14.3.2020. Platiteľ Juraj za službu zaplatil bezhotovostným prevodom dňa 20.5.2020. Platba bola na bankový účet platiteľa Petra pripísaná dňa 21.5.2020. Kedy vzniká  platiteľovi Jurajovi právo na odpočítanie dane?
Odpoveď
Platiteľovi Jurajovi ( odberateľovi) vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 68d ods. 5 zákona o DPH dňom zaplatenia za právnu službu, t. j. 21.5.2020. Odpočítanie dane si platiteľ Juraj  podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH môže uplatniť najskôr v zdaňovacom období máj 2020, resp. II. štvrťrok 2020 a najneskôr v zdaňovacom období december 2020, resp. IV. štvrťrok 2020, ak do lehoty na podanie daňového priznania má faktúru od dodávateľa.