- kompenzačné platby u ich dlžníka vyplácané v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach;
- výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Prenajímateľ zahrnie vyfakturované nájomné do základu dane v súlade s účtovníctvom;
- výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,
- provízie za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv (§ 642 až 672a Obchodného zákonníka);
- výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácané, poukazované alebo pripisované v prospech daňovníka nezmluvného štátu - tieto výdavky sú u daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, súčasťou základu dane až po zaplatení a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ak mu takéto povinnosti vznikli. Predpokladom pre uplatnenie týchto výdavkov (nákladov) v základe dane daňovníka je teda nielen zaplatenie, ale súčasne aj odvedenie zrazenej dane a splnenie si oznamovacej povinnosti;
- výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22;
- paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby;
- výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy - zaplatené sponzorské bude u sponzora považované za daňový výdavok v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období za podmienky, že v tomto zdaňovacom období vykáže kladný základ dane. Za daňový výdavok sa nepovažuje sponzorské poskytnuté amatérskemu športovcovi uvedenému v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe;
-
výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov;
-
daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu;
-
odvod z nadmerných príjmov.
FAQ
Dodávateľ tepla uhradil spoločnosti kompenzačnú platbu podľa zákona č. 250/ 2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach za nedodržanie štandardy kvality vo výške 2 000 €. Z úhrady zrazil daň podľa § 43 ods.3 písm. m) zákona o dani z príjmov sadzbou dane 19 %. Ako bude dlžník a veriteľ postupovať?
Odpoveď
Zaplatená kompenzačná platba zaúčtovaná u dlžníka na účte 544 je súčasťou základu dane. V spoločnosti (u veriteľa) je kompenzačná platba zaúčtovaná na účte 644 pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia, pretože ide o príjem, pri ktorom vybratím dane zrážkou sa daňová povinnosť považuje za splnenú.
Spoločnosť prenajíma od fyzickej osoby – podnikateľa nebytové priestory za dohodnuté mesačné nájomné 2 000 €. Na nájomnom zúčtovanom na účte 518 v roku 2024 dlhuje k 31.12.2023 sumu 4 000 €. Uvedené nájomné zaplatí spoločnosť fyzickej osobe až v roku 2025. V ktorom zdaňovacom období bude nájomné súčasťou základu dane?
Odpoveď
Keďže je nájomné podľa § 17 ods.19 písm. b) zákona o dani z príjmov u nájomcu daňovým výdavkom až po zaplatení, nájomné vo výške 4 000 € je v roku 2024 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Do základu dane sa nájomné zahrnie až po zaplatení, t. j. v roku 2025. Úprava sa v roku 2025 vykoná pri zistení základu dane odpočítaním sumy 4 000 € od výsledku hospodárenia.
Spoločnosť si prenajala od inej právnickej osoby nákladné motorové vozidlo na obdobie od 1.12.2024 do 28.2.2025. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000 €. Spoločnosť uhradila nájomné spolu za 3 mesiace, t.j. vo výške 3 000 €, dňa 2.1.2025. V ktorom zdaňovacom období bude nájomné súčasťou základu dane?
Odpoveď
Nájomca nemôže považovať nájomné pripadajúce na december 2024 za daňový výdavok tohto roka, keďže k úhrade nájomného došlo až v roku 2025. Spoločnosť je teda povinná nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2024 vo výške 1 000 € pri zistení základu dane k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za december zahrnie až po zaplatení, t.j. v roku 2025. Nájomné zaplatené v roku 2025 za mesiac január a február 2025, bude v roku 2025 uznaným daňovým výdavkom.
Otázka č.4 - Výdavky za poskytnutie práva na použitie poukazované v prospech nerezidenta
Spoločnosť má uzatvorenú licenčnú zmluvu na využívanie ochrannej známky a dizajnov s majiteľom priemyselných práv, ktorý je nerezidentom SR. Licenčné poplatky vyplývajúce zo zmluvy fakturuje poskytovateľ licencie (majiteľ) mesačne vo výške 150 €. K 31.12.2024 spoločnosť nemá uhradené faktúry vo výške 450 €. Vzťahuje sa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov na nezaplatené faktúry týkajúce sa licenčných poplatkov?
Odpoveď
Keďže podstatou týchto príjmov je to, že vlastník poskytuje inej osobe právo na dočasné užívanie veci počas dohodnutej doby za dohodnutú odplatu, čo je veľmi blízke nájomnému v zmysle Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa použije aj na výdavky (náklady) na nájomné poukazované v prospech nerezidenta, ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm. f) zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov za prevod vlastníckeho práva. Ak teda spoločnosť sumu licenčných poplatkov vo výške 450 € za užívanie ochrannej známky a dizajnov zaúčtovanú do nákladov do konca zdaňovacieho obdobia roka 2024 nezaplatí, uvedená suma je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia .
Otázka č.5 - Výdavky súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti u nájomcu
Spoločnosť má uzatvorenú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti. Platby za nájom a služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (platby za dodávku elektrickej energie, vody, tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, plynu, upratovanie spoločných priestorov a odvoz odpadu) má s prenajímateľom v nájomnej zmluve dohodnuté oddelene, a to mesačné nájomné vo výške 200 € a platby za služby vo výške 200 €. K 31.12. 2024 spoločnosť eviduje nezaplatené faktúry za mesiac november a december v celkovej sume 800 €, z toho 400 € za prenájom a 400 € za súvisiace služby vrátane energií. Vzťahuje sa podmienka zaplatenia len na nájomné alebo aj na služby súvisiace s prenájmom vrátane energií?
Odpoveď
Tak ako sú posudzované príjmy z prenájmu u prenajímateľa, je potrebné posudzovať aj výdavky (náklady) súvisiace s prenájmom u nájomcu. Ak sú platby v nájomnej zmluve dohodnuté oddelene za nájom a oddelene za služby súvisiace s prenájmom vrátane energií a nájomca ich platí prenajímateľovi, na strane prenajímateľa sú všetky tieto platby považované za príjmy z prenájmu. Na strane nájomcu sa všetky tieto výdavky (náklady) posudzujú podľa § 17 ods.19 písm. b) zákona o dani z príjmov a sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Nájomné vrátane súvisiacich služieb nezaplatené do 31.12.2024 v celkovej sume 800 € nie je uznaným daňovým výdavkom a pri zistení základu dane sa uvedie ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia..
Otázka č. 6 - Čiastočná úhrada záväzku platiteľom DPH
Spoločnosť v roku 2024 prenajala hmotný majetok za ročné nájomné vo výške 1 000 € + DPH 200 € . Tento záväzok v roku 2024 uhradila len čiastočne a k 31.12.2024 vykazuje nezaplatený zostatok záväzku. V akej výške má spoločnosť započítať čiastočnú úhradu záväzku na zaúčtovaný náklad?
Odpoveď
Hoci ZDP neupravuje postup úpravy základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. a) až j), v prípade čiastočnej úhrady záväzku prislúchajúceho k nákladu, ktorý je daňovým výdavkom až po zaplatení, daňovník by mal platbu v pomernej časti priradiť k úhrade DPH a k úhrade nákladu, ktorý je daňovým výdavkom až po zaplatení.
Od 1.1.2016 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov umožňuje aj osobitný režim odpočtu DPH, a to v § 68d ods. 5, kde sa priamo uvádza, že právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d ods. 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa § 68d ods. 2 dodávateľovi. Ak platiteľ podľa § 68d ods. 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil. Aj z uvedeného možno prijať záver, že čiastočná úhrada záväzku, by mala byť v pomernej časti priradená k nákladu aj k DPH.
Spoločnosť si objednala vypracovanie marketingovej štúdie, ktorej cieľom bolo zmapovanie možnosti uplatnenia sa na trhu v zadanom území. Dodávateľ vyfakturoval spracovanú marketingovú štúdiu dňa 15. 11. 2024 v cene 20 000 €. Spoločnosť marketingovú štúdiu uhradila až 20.1.2025. Aká bude úprava základu dane u dlžníka a veriteľa?
Odpoveď
Keďže k úhrade marketingovej štúdie došlo až v nasledujúcom zdaňovacom období, základ dane sa v roku 2024 upraví nasledovne:
- dlžník (odberateľ služby) sumu 20 000 € pri zistení základu dane v daňovom priznaní pripočíta k výsledku hospodárenia,
- veriteľ (dodávateľ služby) sumu 20 000 € zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom.
V roku 2025 pri zistení základu dane dlžník pripočítanú sumu v predchádzajúcom zdaňovacom období od výsledku hospodárenia odpočíta.
Spoločnosť uzatvorila v roku 2024 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka s fyzickou osobou na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov. Provízia bola dohodnutá vo výške 25 000 € a vzťahuje sa k objemu sprostredkovaného obchodu vo výške 100 000 €, ktorý bol v roku 2024 aj zrealizovaný . Provízia zaúčtovaná na účte 518 nebola do konca zdaňovacieho obdobia uhradená. Ako bude spoločnosť upravovať základ dane v roku 2024?
Odpoveď
V zdaňovacom období roka 2024, v ktorom bolo o provízii účtované, spoločnosť pripočíta sumu 25 000 € k výsledku hospodárenia z dôvodu nezaplatenia provízie. V zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jej úhrade, bude suma 25 000 eur odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia (na uvedenú províziu sa už limit 20% nevzťahuje).
Spoločnosť uzatvorila so sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Súčasťou zmluvy o sprostredkovaní je popri nároku na províziu vo výške 100 € aj osobitne dojednaný nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním. Vzťahuje sa ustanovenie § 17 ods.19 písm. d) zákona o dani z príjmov aj na vyfakturované náklady spojené so sprostredkovaním vo výške 10 €, na ktoré má sprostredkovateľ nárok popri provízii?
Odpoveď
Keďže náklady spojené so sprostredkovaním nie sú súčasťou dojednanej provízie, ale nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním je dojednaný osobitne popri provízii, na tieto náklady sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov nevzťahuje. To znamená, že suma 10 € zaúčtovaná do nákladov je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške v súlade s § 17 ods.1 zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nej účtuje, za predpokladu splnenia podmienok vymedzených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Otázka č.10 - Provízia vyplatená maklérovi
Realitná kancelária sprostredkovala klientovi predaj nehnuteľnosti za 100 000 €, pričom realitnej kancelárii vznikol nárok na províziu dohodnutú v zmluvu vo výške 3 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti, t.j. vo výške 3 000 €. Realitná kancelária zabezpečila služby spojené so sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti prostredníctvom makléra (FO), ktorému zaplatila províziu vo výške 33,3 % z prijatej provízie od klienta (PO), t.j. v sume 1 000 €. V akej výške si realitná kancelária odmenu pre makléra môže uplatniť do daňových výdavkov?
Odpoveď
Keďže provízia za sprostredkovanie vyplatená maklérovi je časť provízie vyplatenej realitnej kancelárii, ktorú v súlade s § 17 ods.19 písm. d) zákona o dani z príjmov uplatnil do daňových výdavkov klient realitnej kancelárie, realitná kancelária si zahrnie do daňových výdavkov províziu vyplatenú maklérovi v plnej výške, a to bez ohľadu na jej zaplatenie.
Otázka č.11 - Provízia za sprostredkovanie pracovnej sily
Agentúra vykonávajúca sprostredkovanie pracovnej sily vyhľadala adepta na pracovnú pozíciu pre svojho klienta. Po uzatvorení zmluvy medzi klientom a adeptom, agentúra v roku 2024 vyfakturovala klientovi províziu za sprostredkovanie zamestnanca vo výške trojnásobku jeho mesačného platu, ktorým je suma 1 000 €. V akej výške zahrnie klient províziu do daňových výdavkov, keď sprostredkovanému zamestnancovi bola v roku 2024 vyplatená hrubá mzda (účet 521) vo výške 10 000 € a klient províziu vo výške 3 000 € v roku 2024 agentúre aj zaplatil?
Odpoveď
Keďže uvedenú províziu spoločnosť v roku 2024 aj zaplatila, zahrnie do daňových výdavkov v roku 2024 províziu v plnej výške 3 000 € (nevzťahuje sa na ňu už limit 20%).
Spoločnosť zaúčtovala do nákladov v roku 2024 faktúru za poskytnuté účtovnícke služby vo výške 2 000 €. Vyfakturovanú sumu zaplatila až v januári 2025. Ako bude spoločnosť postupovať pri zahrnutí tohto nákladu do základu dane?
Odpoveď
Podľa § 17 ods.19 písm. f) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Keďže účtovnícke služby patria do kódu Klasifikácie produktov 69.2, vyfakturovaná suma za tieto služby vo výške 2 000 eur, zaúčtovaná do nákladov v roku 2024 a neuhradená do konca zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31.12.2024, sa pri zistení základu dane za rok 2024 k výsledku hospodárenia pripočíta. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2025 sa suma 2 000 € pri zistení základu dane od výsledku hospodárenia odpočíta.
Stavebná spoločnosť si nechala v certifikovanej skúšobni overiť pevnosť špeciálne vyvinutého betónu, ktorý používa na jednej zo svojich stavieb. Certifikovaná skúšobňa vystavila certifikát na tento betón v máji 2024 s platnosťou na 18 mesiacov. Cena služby (certifikátu) je 5 400 €. Spoločnosť faktúru v roku 2024 neuhradila, akým spôsobom bude zahrnovať náklady na certifikát do základu dane?
Odpoveď
Keďže v súlade so znením ZDP účinného od 1.1.2020 sa na náklady na certifikáty zaúčtované v roku 2024 už nevzťahuje ani podmienka zaplatenia, ani podmienka postupného zahŕňania do základu dane, spoločnosť v roku 2024 uvedený náklad zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom.
Daňovník – sponzor uzatvoril zmluvu podľa zákona o športe na obdobie od 01.11.2024 do 30.09.2025 na sumu 9 000 €. Ak v decembri 2024 sponzorovaný použije 5 000 € z poskytnutej sumy, môže si sponzor zahrnúť do daňových výdavkov celú túto čiastku v zdaňovacom období 2024 alebo musí túto čiastku zahrnovať do základu dane po jej použití sponzorovaným, ale zároveň ju musí časovo rozlišovať počas trvania zmluvy? Sponzorovaný použije prostriedky podľa účelu dohodnutého v zmluve o sponzorstve v športe, napr. na tréningové sústredenie športovca vrátane nákladov na trénera, náklady na štartovné na kvalifikačných turnajoch vrátane ubytovania a stravy, ako aj náklady na reklamnú nášivku na dresy športovca.
Odpoveď
Podľa § 52b ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa poskytnuté sponzorské na základe zmluvy o sponzorstve v športe účtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. V prípade, ak sa sponzorovaný zaviazal v zmluve o sponzorstve v športe k plneniu pre sponzora, napr. k uvádzaniu loga sponzora, poskytnuté sponzorské sa časovo rozlišuje a do nákladov sa účtuje postupne počas trvania zmluvy alebo počas kratšieho dohodnutého obdobia. Ak v zmluve o sponzorstve v športe nie je dohodnuté plnenie pre sponzora, poskytnuté sponzorské sa nebude časovo rozlišovať a celá suma sponzorského bude účtovaná na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Za predpokladu, ak sa sponzorovaný zaviazal v zmluve o sponzorstve v športe na uvádzanie loga sponzora, poskytnuté sponzorské sa bude účtovať na ťarchu účtu 381 – Náklady budúcich období a do nákladov sa bude postupne rozpúšťať počas trvania zmluvy, t. j. od 01.11.2024 do 30.09.2025 resp. počas kratšieho obdobia, ak by bolo dohodnuté v zmluve o sponzorstve v športe.
Ak sponzor uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o športe na obdobie od 01.11.2024 do 30.09.2025 na sumu 9 000 € a v decembri 2024 sponzorovaný použije 5 000 € z poskytnutej sumy, potom táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku 2024, ak ju sponzor skutočne zaplatil v roku 2024, ďalej ak túto sumu sponzorovaný preukázateľne použil na dohodnutý účel v roku 2024, a to v dohodnutom časovom rozvrhu a spôsobom dohodnutým v uzatvorenej zmluve o sponzorstve v športe. Uvedené však bude platiť len vtedy, ak budú dodržané aj ostatné podmienky ustanovené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP, t. j. sponzor vykáže za rok 2024 kladný základ dane a sponzorovaný športovec nie je športovcom, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe.
V tejto súvislosti treba uviesť, že zákon o športe upravuje aj povinnosť sponzorovaného zverejňovať údaje o spôsobe použitia sponzorského, resp. právo sponzora žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského, pričom sponzorovaný je povinný ich bezodkladne poskytnúť sponzorovi. V zákone o športe je ďalej uvedené, že sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté, avšak náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.
Otázka č. 15 - pojem "iná štúdia"
Daňovník si dá vypracovať štúdiu efektívnosti alebo štúdiu týkajúcu sa rozšírenia výroby alebo zlepšenia výrobných procesov daňovníka. Takéto štúdie sa nevzťahujú k marketingu ani k prieskumu trhu. Ide vyslovene o štúdie zamerané na zlepšenie výroby. Má sa aj pri štúdiách týkajúcich sa vyslovene výroby a výrobných procesov sledovať podmienka zaplatenia, alebo sa podmienka zaplatenia stanovená v § 17 ods. 19 písm. c) ZDP na štúdie, ktoré sa netýkajú marketingu, reklamy alebo prieskumov trhu nevzťahuje?
Odpoveď
V súlade s ustanovením § 17 ods. 19 písm. c) ZDP súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka.
Pojem „iné štúdie“ sa nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu. Uvedené znamená, že sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) ZDP vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie, t.j. aj na štúdie výrobného charakteru.
