Otázka
Zamestnanci príležitostne vykonávajú prácu z domu (v pondelok až stredu vykonávajú prácu v sídle zamestnávateľa a vo štvrtok a piatok práce vykonávajú z domu). Počas výkonu práce z domu zamestnanci vynakladajú vlastné prostriedky na zabezpečenie pracovných povinností (najmä zabezpečenie internetového pripojenia, platby elektriny, vykurovania). ZDP bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom má dochádzať k výpočtu a preukázaniu skutočných výdavkov vynaložených zamestnancom pri práci z domu, resp. čo možno považovať za skutočný výdavok a ako sa určí, aká časť výdavku vynaloženého pri práci z domu zamestnanca súvisí s výkonom závislej činnosti a aká časť výdavku súvisí so súkromnou spotrebou. Pýtate sa, či:
- v prípade výdavkov vynaložených zamestnancom pri práci z domu na elektrickú energiu (vykurovanie), možno za skutočné výdavky považovať výdavky určené na základe plochy domu využívanej pre výkon závislej činnosti a v prípade, že je tento priestor využívaný iba časť týždňa je potrebné zohľadniť túto skutočnosť v kalkulácii skutočných výdavkov,
- v prípade výdavkov na telekomunikačné služby a internet, ktoré zamestnanec vynaložil počas práce z domu je možné vychádzať z pomeru počtu pracovných dní v mesiaci, počas ktorých bola práca vykonávaná z domu voči celkovému počtu dní v mesiaci.
Odpoveď zo dňa 20.10.2020
V súlade s § 5 ods. 5 písm. f) ZDP predmetom dane nie je náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu1), ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.
V súlade s § 5 ods. 6 ZDP predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
V súlade s § 145 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.
Za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že predmetom dane nie je len tá náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ktorá je poskytovaná v súlade s § 145 Zákonníka práce a výška tejto náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov.
Zamestnávateľ podmienky na poskytnutie tejto náhrady, dohodne vopred v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Výška náhrady sa určuje na základe kalkulácie skutočných výdavkov zamestnanca, preto zamestnanec predkladá zamestnávateľovi také doklady, z ktorých je zrejmé, že ide o výdavky, ktoré vynaložil v súvislosti s používaním vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce.
Ustanovenie § 5 ods. 5 písm. f) ZDP nemožno aplikovať na náhradu, ktorú zamestnávateľ určí na základe kalkulácie výdavkov vynaložených na elektrickú energiu (vykurovanie) pomerne krátených na základe pomeru podlahovej plochy miestnosti, z ktorej zamestnanec bude vykonávať závislú činnosť, voči celkovej podlahovej ploche nehnuteľnosti, ak zamestnanec nepreukáže, že tento výdavok za spotrebu elektrickej energie skutočne súvisel s používaním vlastného náradia, zariadenia alebo predmetov potrebných na výkon práce.
Ak by zamestnanec predložil zamestnávateľovi doklady preukazujúce spotrebu elektrickej energie v mesiacoch vykonávania prác z domu a zároveň na porovnanie by predložil aj doklady preukazujúce spotrebu elektrickej energie v predchádzajúcich mesiacoch, resp. v rovnakých mesiacoch predchádzajúceho kalendárneho roka, z ktorých by spotreba elektrickej energie za dané obdobie bola porovnateľne vyššia, ani v tomto prípade nemožno automaticky vyvodiť záver, že zvýšená spotreba elektrickej energie zamestnanca súvisela s výkonom prác z domu.
Nevylučujeme však možnosť, že aj takýmito dokladmi by zamestnanec vedel preukázal skutočné výdavky za spotrebu elektrickej energie počas výkonu prác z domu.
Rovnaký postup platí aj pri posúdení výdavkov na určenie výšky náhrady za internet alebo telekomunikačné služby. Sme toho názoru, že:
- ku kalkulácii, na určenie výšky náhrady za spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú zamestnanec vynaloží v súvislosti s používaním počítača počas výkonu prác z domu, by mal zamestnanec preukázať napr. priemernú spotrebu elektrickej energie za prevádzku jeho počítača (napr. spotreba v kWh), platby za spotrebovanú elektrickú energiu (zistenie ceny elektrickej energie za kWh) a počet hodín používania počítača na prácu z domu (dohodnutý čas vykonávania prác z domu, počas ktorého používa vlastný počítač),
- ku kalkulácii na určenie výšky náhrady za telekomunikačné služby a internet, ktoré zamestnanec vynaložil počas práce z domu, by mal zamestnanec preukázať využívanie týchto služieb, napr. zoznamom hovorov za dané obdobie.
