Rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť príjmov zo závislej činnosti je vykonávanie tejto činnosti na území SR. Ide o príjmy napr. z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom pri výkone práce pre platiteľa príjmu (zamestnávateľa) je nerezident SR povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy. Patria sem aj príjmy spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a iné.
Za príjem zo závislej činnosti sa považuje aj príjem z činnosti, ktorú nerezident SR vykonáva na palubách lietadiel alebo lodí prevádzkovaných daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidentom SR).
Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti nie je zdaniteľný v SR, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ (nerezident SR), ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Uvedené platí za predpokladu, že nejde o príjmy umelca, športovca alebo artistu (alebo príjmy z podobných činností) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni.
V prípade, že nie sú splnené uvedené podmienky, bude príjem nerezidenta SR na území SR podliehať zdaneniu v zmysle § 5 zákona o dani z príjmov a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (článok "Závislá činnosť" v prípade existencie zmluvy).
Z príjmov zo závislej činnosti je zamestnávateľ (platiteľ dane) povinný platiť preddavky na daň podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.
Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (slovenský "ekonomický" zamestnávateľ pri medzinárodnom prenájme pracovnej sily).
Ak nerezident SR vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, túto povinnosť (platiť preddavky) má podľa § 35 ods. 11 zákona o dani z príjmov on sám. Preddavky na daň sa vypočítajú z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Nerezident SR je povinný preddavky platiť miestne príslušnému správcovi dane (daňovému úradu). Preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je nerezident SR povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.
Svoju daňovú povinnosť z príjmov zo závislej činnosti si nerezident SR po skončení zdaňovacieho obdobia môže vysporiadať dvomi spôsobmi. Ak na území SR poberá zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti, môže do 15. februára nasledujúceho roka písomne požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania (ak zamestnávateľ, ktorý mu v zdaňovacom období zrážal preddavky na daň, t.j. bol platiteľom dane). V prípade, že ho nerezidentný daňovník (zamestnanec) o vykonanie ročného zúčtovania nepožiada zamestnávateľa, resp. zamestnávateľ nebol platiteľom dane, nerezidentný daňovník (zamestnanec) podá sám daňové priznanie.
FAQ
- príjemca príjmu sa zdržiava v Slovenskej republike jedno alebo viac období, ktoré v úhrne nepresiahnu 183 dní v daňovom roku, a
- odmeny sa vyplácajú zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom Slovenskej republiky, a
- odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktoré má zamestnávateľ v Slovenskej republike.
Otázka č. 3 – Nemecký rezident je konateľom v slovenskej obchodnej spoločnosti
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (rezident Maďarska) je zamestnaný v slovenskej firme, ale práce vykonáva v Holandsku. Je v uvedenom prípade príjem rezidenta Maďarska za práce vykonávané v Holandsku zdaniteľný na území SR? Je rezident Maďarska povinný podať v SR daňové priznanie?
Odpoveď
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou – rezident Maďarska je povinný na území SR vysporiadať len daňovú povinnosť z príjmov plynúcich zo zdrojov na tomto území (§ 16 zákona o dani z príjmov).
Za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR sa považuje príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území SR.
Ak závislú činnosť uvedený daňovník vykonával na území Holandska, napriek tomu, že mu tento príjem vyplácala slovenská spoločnosť, sa tento príjem nepovažuje za príjem zo zdrojov na území SR t.j. nie je na území SR zdaniteľný. V SR daňovník nie je povinný podať DP z týchto príjmov.
Poľská firma – daňový rezident Poľska má zriadené dve zahraničné organizačné zložky, jednu českú a druhú slovenskú. Obe OZ sú v daných krajinách (ČR a SR) súčasne považované za stále prevádzkarne. Zamestnanci českej OZ (daňoví rezidenti ČR) niekoľkokrát do roka cestujú na Slovensko, keďže tu vykonávajú práce pre slovenskú organizačnú zložku. Tieto náklady sú priraditeľné slovenskej stálej prevádzkarni. Kde a akým spôsobom sa uvedené príjmy zamestnancov zdaňujú?
Organizačná zložka a ani stála prevádzkareň podľa slovenského práva nemajú právnu subjektivitu. Nositeľom subjektivity je zahraničný subjekt - zriaďovateľ organizačnej zložky/stálej prevádzkarne, ktorý prostredníctvom OZ vykonáva na území SR podnikateľskú činnosť. To znamená, že subjektom práva a zdanenia, t.j. účtovnou jednotkou a daňovníkom dane z príjmov na území SR je zahraničná osoba (v predmetnom prípade daňový rezident Poľska), nie jej organizačná zložka a stála prevádzkareň umiestnená na tomto území.
Ďalej v odpovedi vychádzame z predpokladu, že daňový rezident Poľska má vytvorenú organizačnú zložku v ČR, ktorá je zároveň aj stálou prevádzkarňou v ČR a súčasne má organizačnú zložku v SR, ktorá je zároveň stálou prevádzkarňou v SR. Rezident Poľska je zamestnávateľom zamestnanca (rezidenta ČR), ktorý vykonáva závislú činnosť v organizačnej zložke (stálej prevádzkarni) v ČR a jeho mzda je vyplácaná stálou prevádzkarňou v ČR. Rezident Poľska prostredníctvom svojej organizačnej zložky v ČR vysiela tohto českého zamestnanca na výkon závislej činnosti na územie SR (predpokladáme, že výkon práce v SR nepresiahne 183 dní), kde bude vykonávať prácu pre potreby slovenskej stálej prevádzkarne.
Zdaniteľnosť príjmu rezidenta ČR (zamestnanca) je potrebné posúdiť v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len zmluva), nakoľko je potrebné posúdiť, či má právo na zdanenie predmetného príjmu štát rezidencie tohto zamestnanca (t.j. ČR) alebo zdrojový štát (štát, na území ktorého je závislá činnosť vykonávaná, t.j. SR).
- príjemca je zamestnaný v SR počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom daňovom roku, a
- odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom SR, a
- odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v SR.
K písm. c) predmetného ustanovenia na doplnenie uvádzame, že odpočítateľnosť mzdy (odmeny) zamestnanca pri výpočte základu dane stálej prevádzkarne zamestnávateľa je potrebné posudzovať v zmysle zásad vymedzených v článku 7 zmluvy, pričom nie je rozhodujúce, či mzda zamestnanca bola tiež v skutočnosti pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne odpočítaná.
Podmienka uvedená v článku 14 ods. 2 písm. c) zmluvy nie je splnená, ak podľa pravidiel pre rozdelenie ziskov podnikov vymedzených v článku 7 zmluvy je možné mzdu zamestnanca odpočítať pri výpočte základu dane stálej prevádzkarne. Aj mzdové náklady, ktoré vznikli pred vznikom stálej prevádzkarne zamestnávateľa je možné odpočítať pri výpočte základu dane stálej prevádzkarne, ak sú vynaložené na ciele sledované touto stálou prevádzkarňou a vecne súvisia s jej činnosťou.
Z vedeného vyplýva, že ak rezident ČR vykonáva závislú činnosť pre potreby stálej prevádzkarne v SR, považuje sa jeho príjem za príjem, ktorý ide na ťarchu slovenskej stálej prevádzkarne, t.j. ide o zdaniteľný príjem v SR v zmysle § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Pri určení spôsobu zdaňovania príjmov zo závislej činnosti českého zamestnanca je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov.
V predmetnom prípade je zamestnávateľom českého zamestnanca daňový rezident Poľska, pričom je potrebné skúmať, či sa tento zamestnávateľ stáva v SR zahraničným platiteľom dane.
Podľa § 48 ods. 1 zákona o dani z príjmov platiteľom dane podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak zahraničný zamestnávateľ (daňový rezident Poľska) spĺňa uvedené podmienky, má povinnosť registrácie ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti v zmysle § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Uvedenému daňovníkovi (zamestnávateľovi) dávame do pozornosti tiež ustanovenia § 35 až 40 zákona o dani z príjmov.
