Otázka č. 1
Sú predmetom dane aj platby platobnou kartou?
Platobné operácie vykonané platobnou kartou nie sú predmetom dane okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.
Otázka č. 2
Je pre vyňatie transakcií platobnými kartami podľa §4 ods. 2 písm. u) zákona rozhodujúce, či je karta vydaná slovenským poskytovateľom platobných služieb alebo zahraničnou bankou, ktorá na Slovensku nemá pobočku?
Nie je rozhodujúce, kde má poskytovateľ platobných služieb, ktorý kartu vydal, sídlo.
Otázka č. 3
Považuje sa pre účely zákona o dani z finančných transakcií platba prostredníctvom platobnej brány ako platba kartou?
Podľa § 101 ods. 12 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z. z.“) „banková platobná karta“, sa tým rozumie pojem „platobná karta“. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 492/2009 Z. z. platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Predmetom dane je podľa § 4 ods. 1 písm. a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem výberu finančných prostriedkov v hotovosti, nie je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona predmetom dane, tzn. pri takejto platobnej operácii sa daň neplatí. Ak sa platba cez platobnú bránu realizuje platobnou kartou, ide o platbu kartou (pri platbe sa zadávajú údaje platobnej karty).
Otázka č. 4
Bude predmetom dane aj platba dane z príjmov právnickej osoby?
Nie. Predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií SR.
Otázka č. 5
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona nie sú predmetom dane platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov do Sociálnej poisťovne a zdravotného poistenia, ak sú poukazované na účty Štátnej pokladnice. Vzťahuje sa toto oslobodenie aj na platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ak sú tieto platby odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu?
V súlade s § 4 ods. 2 písm. a) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne MF SR.
Z uvedeného vyplýva, že len platby smerujúce na číslo alebo predčíslie uvedené v zozname publikovanom MF SR spĺňajú výnimku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona.
Platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ktoré sú odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu nie je možné považovať za platby, ktoré nie sú predmetom dane podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona, a preto podliehajú DFT.
Otázka č. 6
Vzťahuje sa na úhrady správnych poplatkov a udržiavacích poplatkov za patenty a úžitkové vzory transakčná daň? Či už ide o správne poplatky na Úrad priemyselného vlastníctva SR, alebo svetovú organizáciu duševného vlastníctva (WIPO), Európsky patentový úrad (EPO), Úrad Európskej únie duševného vlastníctva (EUIPO)?
Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z., platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V nadväznosti na uvedené, dani z finančných transakcií nepodliehajú, podľa § 4 ods. 2 písm. aa) zákona č. 279/2024 Z. z. platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje služby centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu.
Otázka č. 7
Sme spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nie sme uvedení medzi daňovníkmi, ktorí nepodliehajú dani z finančných transakcií. Znamená to, že platby z účtu spoločenstva budú podliehať dani?
Platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je predmetom dane.
Otázka č. 8
Je predmetom dane finančná transakcia, pri ktorej bytové družstvo uhrádza na účet bytového domu platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu za nájomcu družstevného bytu?
V súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka.
V súlade s § 4 ods. 2 písm. r) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu s odvolávkou na § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).
Podľa § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že platby bytového družstva, ktoré vykonáva vo svojom mene ako vlastník družstevného bytu na bankový účet bytového domu do fondu prevádzky, údržby a opráv, sú predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Platby, ktoré poukazuje bytové družstvo ako správca bytového domu (§ 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.) z fondu prevádzky, údržby a opráv za služby spojené s užívaním bytov v bytovom dome, nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. r) zákona.
Otázka č. 9
Platí sa daň z finančných transakcií aj v prípade presunu finančných prostriedkov z podnikateľského (transakčného) účtu fyzickej osoby - podnikateľa na jeho osobný bankový účet?
Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Predmetom dane teda nie je prevod medzi transakčným účtom fyzickej osoby - podnikateľa a jeho osobným bankovým účtom, ktorý má vedený v rovnakej banke.
Otázka č. 10
Ak má právnická osoba zriadený účet v slovenskej pobočke zahraničnej banky umiestnenej na území SR a súčasne má účet v zahraničí v zahraničnej banke, ktorá je zriaďovateľom slovenskej pobočky, považuje sa finančná transakcia medzi týmito bankovými účtami za operáciu vykonanú medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa, ktorá nie je predmetom dane z finančných transakcií?
Zahraničný poskytovateľ platobných služieb a jeho organizačné zložky sú samostatnými poskytovateľmi platobných služieb.
Otázka č. 11
Spoločnosť má v jednej komerčnej banke vedené bežné účty a jeden úverový účet, na ktorom čerpá úver od tejto komerčnej banky. Rozumieme, že pokiaľ spoločnosť bude prevádzať prostriedky medzi svojimi bežnými účtami, táto transakcia nebude predmetom dane. Čo však v prípade prevodu prostriedkov z bežného účtu na účet úverový (splátka úveru)?
Predmetom DFT podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona o DFT nie je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Prevod prostriedkov medzi bankovými účtami daňovníka u jedného poskytovateľa platobných služieb nie je predmetom DFT.
Otázka č. 12
Obchodná spoločnosť má v slovenskej banke vedený transakčný účet a v rovnakej banke má vedený aj osobný účet spoločník – fyzická osoba tejto spoločnosti. Podlieha prevod z účtu spoločnosti na účet jej spoločníka v rovnakej banke DFT?
Áno, tento prevod podlieha DFT, pretože ide o finančnú transakciu medzi účtami dvoch rôznych osôb – obchodnej spoločnosti a fyzickej osoby nepodnikateľa.
Otázka č. 13
Bude predmetom dane finančná transakcia uvedená v § 4 ods. 2 písm. z) zákona, ktorú vykonáva Slovenský pozemkový fond podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici?
Podľa § 4 ods. 2 písm. z) zákona predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejno-právnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Platobné operácie, ktoré fond vykonáva na inom účte, ako je účet podľa predchádzajúcej vety, dani z finančných transakcií podliehajú. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na Slovenský pozemkový fond.
Otázka č. 14
Bude dani z finančných transakcií podliehať aj prevod finančných prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený v zahraničí?
Prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona iba vtedy, ak ide o platobnú operáciu u jedného poskytovateľa. Ak to bude prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený u iného poskytovateľa, tak táto výnimka sa neuplatňuje.
Otázka č. 15
DFT nepodliehajú kompenzácie zostatkov účtov na účely cash poolingu, ak všetky účty sú vedené u toho istého poskytovateľa. DFT nebudú podliehať aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cash poolingu, alebo len prevody zostatkov?
Podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona o DFT predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka. Iné finančné transakcie, okrem týchto, napríklad platby tretím osobám (dodávateľom), klíring, započítanie záväzkov a pohľadávok, ktoré predstavujú preúčtované náklady v rámci cashpoolingu, sú predmetom dane. Rovnako aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cashpoolingu sú predmetom DFT.
Otázka č. 16
Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na cashpooling, ktorý je realizovaný v rámci konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa platobných služieb v zahraničí ? Zahraničný cashpooling leader a SK cashpooling účastník majú účet v tej istej zahraničnej banke.
Áno, aj v tomto prípade možno aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona.
Otázka č. 17
Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na členov konsolidovaného celku, ktorí konsolidujú na úrovni zahraničnej materskej spoločnosti, nie iba po úroveň slovenskej vetvy konsolidovaného celku, nakoľko zákon má odvolávku na SK zákon o účtovníctve?
Konsolidácia nemusí byť vykonaná len podľa pravidiel slovenského zákona o účtovníctve.
