Otázka č. 1
Sú predmetom dane aj platby platobnou kartou?
Platobné operácie vykonané platobnou kartou nie sú predmetom dane okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.
Otázka č. 2
Je pre vyňatie transakcií platobnými kartami podľa §4 ods. 2 písm. u) zákona rozhodujúce, či je karta vydaná slovenským poskytovateľom platobných služieb alebo zahraničnou bankou, ktorá na Slovensku nemá pobočku?
Nie je rozhodujúce, kde má poskytovateľ platobných služieb, ktorý kartu vydal, sídlo.
Otázka č. 3
Považuje sa pre účely zákona o dani z finančných transakcií platba prostredníctvom platobnej brány ako platba kartou?
Podľa § 101 ods. 12 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z. z.“) „banková platobná karta“, sa tým rozumie pojem „platobná karta“. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 492/2009 Z. z. platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Predmetom dane je podľa § 4 ods. 1 písm. a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem výberu finančných prostriedkov v hotovosti, nie je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona predmetom dane, tzn. pri takejto platobnej operácii sa daň neplatí. Ak sa platba cez platobnú bránu realizuje platobnou kartou, ide o platbu kartou (pri platbe sa zadávajú údaje platobnej karty).
Otázka č. 4
Bude predmetom dane aj platba dane z príjmov právnickej osoby?
Nie. Predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií SR.
Otázka č. 5
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona nie sú predmetom dane platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov do Sociálnej poisťovne a zdravotného poistenia, ak sú poukazované na účty Štátnej pokladnice. Vzťahuje sa toto oslobodenie aj na platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ak sú tieto platby odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu?
V súlade s § 4 ods. 2 písm. a) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne MF SR.
Z uvedeného vyplýva, že len platby smerujúce na číslo alebo predčíslie uvedené v zozname publikovanom MF SR spĺňajú výnimku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona.
Platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ktoré sú odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu nie je možné považovať za platby, ktoré nie sú predmetom dane podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona, a preto podliehajú DFT.
Otázka č. 6
Vzťahuje sa na úhrady správnych poplatkov a udržiavacích poplatkov za patenty a úžitkové vzory transakčná daň? Či už ide o správne poplatky na Úrad priemyselného vlastníctva SR, alebo svetovú organizáciu duševného vlastníctva (WIPO), Európsky patentový úrad (EPO), Úrad Európskej únie duševného vlastníctva (EUIPO)?
Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z., platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V nadväznosti na uvedené, dani z finančných transakcií nepodliehajú, podľa § 4 ods. 2 písm. aa) zákona č. 279/2024 Z. z. platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje služby centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu.
Otázka č. 7
Sme spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nie sme uvedení medzi daňovníkmi, ktorí nepodliehajú dani z finančných transakcií. Znamená to, že platby z účtu spoločenstva budú podliehať dani?
Platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je predmetom dane.
Otázka č. 8
Je predmetom dane finančná transakcia, pri ktorej bytové družstvo uhrádza na účet bytového domu platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu za nájomcu družstevného bytu?
V súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka.
V súlade s § 4 ods. 2 písm. r) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu s odvolávkou na § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).
Podľa § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že platby bytového družstva, ktoré vykonáva vo svojom mene ako vlastník družstevného bytu na bankový účet bytového domu do fondu prevádzky, údržby a opráv, sú predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Platby, ktoré poukazuje bytové družstvo ako správca bytového domu (§ 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.) z fondu prevádzky, údržby a opráv za služby spojené s užívaním bytov v bytovom dome, nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. r) zákona.
Otázka č. 9
Ak má právnická osoba zriadený účet v slovenskej pobočke zahraničnej banky umiestnenej na území SR a súčasne má účet v zahraničí v zahraničnej banke, ktorá je zriaďovateľom slovenskej pobočky, považuje sa finančná transakcia medzi týmito bankovými účtami za operáciu vykonanú medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa, ktorá nie je predmetom dane z finančných transakcií?
Zahraničný poskytovateľ platobných služieb a jeho organizačné zložky sú samostatnými poskytovateľmi platobných služieb.
Otázka č. 10
Právnická osoba má podnikateľský účet v slovenskej banke. Táto slovenská banka poskytne tejto právnickej osobe bankový úver. Technicky existujú rôzne spôsoby, ako je toto v banke realizované:
Situácia č. 1: Banka v rámci úverovej zmluvy pri poskytnutí úveru automaticky otvára nejaké (technické) číslo k úverovej zmluve a zaväzuje dlžníka (právnickú osobu) k tomu, aby zabezpečila, že na účte bude vždy dostatok peňazí napr. k 20. dňu v mesiaci, aby z neho mohla zrealizovať zníženie úveru a úroku. Podnikateľ prevedie prostriedky na tento technický účet 30.3., banka z neho odpíše splátku napr. 10.4.
Je toto situácia, kedy odpis splátky nepodlieha DFT, pretože toto sa považuje za bankový účet toho istého daňovníka?
Situácia č. 2: Banka nastaví automatickú splátku na technický účet k úveru z bežného účtu daňovníka.
Podlieha tento prevod DFT?
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Na účely ZDFT sa transakčným účtom rozumie platobný účet daňovníka, s odkazom na § 2 ods. 9 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby.
V zmysle § 2 ods. 9 zákona č. 492/2009 Z. z. platobným účtom sa rozumie bežný účet alebo iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb na meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno alebo názov, ak ide o právnickú osobu, jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných operácií.
Pre účely zákona nie je podstatné, ako je komerčne alebo technicky nazvaný konkrétny účet (napríklad úverový, podnikateľský, bežný), ale podstatné je, či tento konkrétny účet je transakčným účtom a kto je jeho vlastníkom. Následne je daňovníkom osoba, ktorá na tomto účte vykonáva finančné transakcie.
Finančné transakcie daňovníka vykonávané medzi jeho vlastnými účtami v rámci jedného poskytovateľa platobných služieb – tzv. vnútrobankové presuny medzi účtami toho istého daňovníka nie sú podľa § 4 ods. 2 písm. p) ZDFT predmetom dane.
Situácia č. 1
Podľa § 4 ods. 1 ZDFT predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka.
Úverový účet je špeciálnym druhom účtu, ktorý slúži výhradne na úhradu splátok úveru, na evidovanie pohľadávky banky voči dlžníkovi a je spojený len s daným úverom. Máme za to, že vlastníkom tohto účtu je banka alebo finančná inštitúcia, ktorá tento úver poskytla. Dlžník má právo používať tento účet na platenie splátok, ale nie je jeho vlastníkom.
Z uvedeného dôvodu zastávame názor, že odpis splátky úveru z platobného účtu daňovníka na technický účet banky podlieha DFT, nakoľko nie je splnená podmienka vyňatia z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona o DFT.
Situácia č. 2
V prípade, že banka nastaví automatickú splátku na technický účet k úveru z bežného účtu daňovníka, podlieha táto transakcia DFT. Rovnako ako v Situácii č. 1 predmetom dane podľa § 4 ods. 1 ZDFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka.
Otázka č. 11
Obchodná spoločnosť má v slovenskej banke vedený transakčný účet a v rovnakej banke má vedený aj osobný účet spoločník – fyzická osoba tejto spoločnosti. Podlieha prevod z účtu spoločnosti na účet jej spoločníka v rovnakej banke DFT?
Áno, tento prevod podlieha DFT, pretože ide o finančnú transakciu medzi účtami dvoch rôznych osôb – obchodnej spoločnosti a fyzickej osoby nepodnikateľa.
Otázka č. 12
Bude predmetom dane finančná transakcia uvedená v § 4 ods. 2 písm. z) zákona, ktorú vykonáva Slovenský pozemkový fond podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici?
Podľa § 4 ods. 2 písm. z) zákona predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejno-právnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Platobné operácie, ktoré fond vykonáva na inom účte, ako je účet podľa predchádzajúcej vety, dani z finančných transakcií podliehajú. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na Slovenský pozemkový fond.
Otázka č. 13
Bude dani z finančných transakcií podliehať aj prevod finančných prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený v zahraničí?
Prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona iba vtedy, ak ide o platobnú operáciu u jedného poskytovateľa. Ak to bude prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený u iného poskytovateľa, tak táto výnimka sa neuplatňuje.
Otázka č. 14
DFT nepodliehajú kompenzácie zostatkov účtov na účely cash poolingu, ak všetky účty sú vedené u toho istého poskytovateľa. DFT nebudú podliehať aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cash poolingu, alebo len prevody zostatkov?
Podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona o DFT predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka. Iné finančné transakcie, okrem týchto, napríklad platby tretím osobám (dodávateľom), klíring, započítanie záväzkov a pohľadávok, ktoré predstavujú preúčtované náklady v rámci cashpoolingu, sú predmetom dane. Rovnako aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cashpoolingu sú predmetom DFT.
Otázka č. 15
Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na cashpooling, ktorý je realizovaný v rámci konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa platobných služieb v zahraničí ? Zahraničný cashpooling leader a SK cashpooling účastník majú účet v tej istej zahraničnej banke.
Áno, aj v tomto prípade možno aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona.
Otázka č. 16
Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na členov konsolidovaného celku, ktorí konsolidujú na úrovni zahraničnej materskej spoločnosti, nie iba po úroveň slovenskej vetvy konsolidovaného celku, nakoľko zákon má odvolávku na SK zákon o účtovníctve?
Konsolidácia nemusí byť vykonaná len podľa pravidiel slovenského zákona o účtovníctve.
Otázka č. 17
Daňovník realizuje finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane z finančných transakcií (ďalej len „DFT“) podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag) zákona o DFT. Sú od DFT oslobodené bankové poplatky na osobitnom účte, na ktorom sú realizované finančné transakcie vylúčené z predmetu dane podľa vyššie menovaných ustanovení § 4 ods. 2 zákona o DFT?
Na účte daňovníka, ktorý bol banke oznámený podľa § 12 ods. 7 zákona o DFT z dôvodu realizácie finančných transakcií vylúčených z predmetu dane sa finančné transakcie, ktorými sú bankové poplatky zdania, pretože nie sú uvedené vo výnimkách podľa § 4 ods. 2.
Otázka č. 18
Sú poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a poplatky za poskytovanie platobných služieb v súvislosti s účtom nepriradených platieb, ktoré znáša dôchodková správcovská spoločnosť alebo doplnková dôchodková správcovská spoločnosť predmetom dane z finančných transakcií?
Správcovské spoločnosti sú správcami rôznych fondov, ktoré združujú majetok sporiteľov/podielnikov (a zároveň ich majetok je prísne daňovo, účtovne a evidenčne oddelený od majetku samotnej správcovskej spoločnosti). Správcovská spoločnosť je daňovníkom podľa zákona o DFT. Samotné fondy nie sú právnické osoby a nie sú ani daňovníkmi pre daň z finančných transakcií.
Správcovské spoločnosti nemajú teda platiteľovi dane nahlasovať samotný fond, že nie je daňovníkom z finančných transakcií, ale v súlade s ustanovením § 12 ods. 7 zákona o DFT oznámiť platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie podľa § 4 ods. 2 písm. c), ad), af) zákona o DFT.
Finančné transakcie ako sú poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a poplatky za poskytovanie platobných služieb v súvislosti s účtom nepriradených platieb sú predmetom dane z finančných transakcií.
Otázka č. 19
Sú predmetom dane z finančných transakcií tokeny?
Tokeny elektronických peňazí predstavujú druh kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu jednej oficiálnej meny, ktorý je definovaný v ČI. 3 ods. 1 bod 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA"). V § 4 ods. 2 písm. e) zákona o DFT je uvedené, ktoré finančné transakcie súvisiace so službami kryptoaktív nie sú premetom dane.
Transakcie vykonávané v kryptoaktívach nespadajú do pôsobnosti zákona o DFT, pretože nie sú uskutočňované prostredníctvom platobného účtu; týmto nie je dotknutý napríklad nákup kryptoaktív, pretože finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v súvislosti s nákupom kryptoaktív, je predmetom dane z finančných transakcií.
Otázka č. 20
Zahraničná právnická osoba – zriaďovateľ organizačnej zložky v SR zo svojho zahraničného účtu uhradil mzdové náklady v Českej republike a rovnako aj odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré sa týkajú činnosti organizačnej zložky v SR. Je možné na takúto finančnú transakciu uplatniť oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DFT?
Na finančnú transakciu odpísaním finančných prostriedkov z bankového účtu, ktorou je úhrada odvodov zaplatených do sociálnej a zdravotnej poisťovne v Českej republike, sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DFT, pretože nie sú platené v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici v SR, tzn. finančná transakcia je predmetom DFT.
Otázka č. 21
Dovozca uhradí sumu cla a dovoznej DPH svojmu zástupcovi - špedičnej spoločnosti. Následne špedičná spoločnosť uhradí túto sumu cla a dovoznej DPH do štátneho rozpočtu, pričom táto operácia nepodlieha DFT. Podlieha DFT úhrada cla a dovoznej DPH dovozcu na účet svojho zástupcu – špedičnej spoločnosti?
V § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DFT je uvedené, ktoré platobné operácie týkajúce sa, napr. colného dlhu nie sú predmetom dane. Ak clo a DPH uhrádza špedičná spoločnosť na účet vedený v Štátnej pokladnici, tak táto finančná transakcia nie je predmetom DFT. Úhrada dovozcu jeho zástupcovi – špedičnej spoločnosti je predmetom DFT, pretože v tomto prípade ide o finančnú transakciu podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka na účet, ktorý nie je účtom vedeným v Štátnej pokladnici.
Otázka č. 22:
Na účely DPH máme skupinovú registráciu podľa § 4b zákona o DPH. Za skupinu teda podáva daňové priznanie a platí DPH zástupca skupiny. Jednotliví členovia v prípade, že im vznikne daňová povinnosť poukážu svoju DPH zástupcovi skupiny. Podlieha táto finančná transakcia DFT?
V prípade, že sumu nadmerného odpočtu poukáže svojmu členovi zástupca skupiny, platby budú podliehať DFT, pretože dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka. Rovnako budú DFT podliehať aj vysporiadania DPH medzi jednotlivými členmi skupiny, pokiaľ ide o daňovníkov DFT.
Otázka č. 23:
Spoločnosť vykonáva zmenárenskú činnosť na základe vydanej devízovej licencie z roku 1999. Spoločnosť ako devízové miesto realizuje nákup a predaj cudzej meny v hotovosti. Na chod zmenárne spoločnosť potrebuje aj eurá v hotovosti, ktoré si vyberá zo svojho účtu, pričom pri každom výbere jej banka stiahne DFT vo výške 0,8%. Je uvedený postup banky správny?
Áno. Podľa súčasného znenia zákona o DFT, finančné transakcie, ktoré vykonáva zmenáreň ako daňovník podlieha DFT, keďže výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. h) sa vzťahuje len na zmenárne v pozícii platiteľa dane. V tomto prípade je platiteľom dane banka, ktorá je poskytovateľom platobných služieb Spoločnosti.
Otázka č. 24:
Spoločnosť so sídlom v SR je poštovým podnikom, riadne zapísaným v zozname poštových podnikov vedených Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Spoločnosť poskytuje pre svojich zákazníkov, okrem iných služieb, aj službu dobierky – t. j. sprostredkovanie pripísania alebo prevodu finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby. Spoločnosť má na prijímanie a odplácanie dobierok zákazníkom zriadený osobitný účet. Sú transakcie na tomto účte oslobodené podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona o DFT?
Ak je spoločnosť v zozname poštových podnikov, predmetom dane nie sú platobné operácie, ktoré vykonáva Spoločnosť ako sprostredkovateľ – t. j. prevádzanie a zasielanie finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby, vrátane výberov hotovosti súvisiacich s týmto sprostredkovaním. Uvedený účet je Spoločnosť povinná banke oznámiť.
Realizácia platobných operácií, ktoré sú nad rámec platobných operácií vykonaných poštovým podnikom, ktoré sú určené na sprostredkovanie pripísania alebo prevodu finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby (úhrada dobierky) – napr. vrátenie mylnej platby nie je možné realizovať na osobitnom účte, keďže ide o platobnú operáciu nad rámec výnimky.
Otázka č. 25:
Právnická osoba podniká s predmetom činnosti ako cestovná agentúra. Na základe zmlúv medzi klientom a cestovnou kanceláriou vyberá ako sprostredkovateľ v mene a na účet inej cestovnej kancelárie od klientov zálohy za služby realizované zastúpenými cestovnými kanceláriami. Príjmom tejto právnickej osoby sú provízie za zrealizované služby cestovnej kancelárie, na ktoré vystavuje iným cestovným kanceláriám faktúry. Vzťahuje sa na platby, ktoré po úhrade klienta agentúre (sprostredkovateľovi) následne právnická osoba prepošle inej cestovnej kancelárii transakčnú daň? Alebo platí oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona ?
V tomto prípade nie je možné uplatniť § 4 ods. 2 písm. n) zákona. DFT bude podliehať aj debetná transakcia vykonaná z transakčného účtu cestovnej kancelárie – sprostredkovateľa, ktorou sa realizuje prevod finančných prostriedkov klienta na účet cestovnej kancelárie.
Otázka č. 26:
Spoločnosť A s.r.o. má sídlo v SR. Hlavnou činnosťou sú globálne doručovacie služby v rámci SR a Spoločnosť za svoje služby partnerom účtuje províziu. Zákazníci si môžu prostredníctvom webu alebo aplikácie objednať jedlo od partnera, ktorý je dodávateľom tohto jedla. Platby za jedlo vyberá Spoločnosť a následne ich poukazuje príslušným partnerom na ich bankové účty. Podliehajú tieto platby DFT alebo nie sú predmetom DFT podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona o DFT?
Prevod prostriedkov z účtu Spoločnosti príslušným partnerom je predmetom DFT podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT. Na uvedené transakcie sa nevzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. n) zákona o DFT.
