Výdavkami na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov vynaložené na
1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,
3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,
4. hmotné zabezpečenie žiaka (podľa § 26 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) a na poskytovanie praktického vyučovania; od 1.9.2018 aj výdavky na odmenu za produktívnu prácu (podľa § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, náklady (výdavky) na podnikové štipendium (podľa § 27 ods. 6 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (§ 4, § 6 a § 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov),
5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených Zákonníkom práce, od 1.1.2019 aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce a od 1.1.2020 aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených v § 152b Zákonníka práce,
6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi,
7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,
8. podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa ô 97a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (od 1.7.2019),
9. príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152c Zákonníka práce v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa (od 1.7.2022).
10.prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.
Od 1.1.2018 sú daňovými výdavkami zamestnávateľa aj
1. výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec, alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu klasifikácie produktov 29.10.3, to sú motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb (autobusy) okrem trolejbusov a elektrobusov.
2. výdavky zamestnávateľa na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Kód 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahrňuje oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód 113 Ostatné budovy na bývanie zahrňuje ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.
FAQ
Otázka č.1 – príspevky na súkromné životné poistenie
Firma sa rozhodla prispievať svojím zamestnancom na súkromné životné poistenie. Tento príspevok tvorí v zmysle interných predpisov firmy mzdovú zložku zamestnanca, ktorému sa uvedené poistenie v hodnote tohto poistenia zdaňuje. Je uvedený náklad daňovo uznaným nákladom pre firmu?
Odpoveď
Príspevky na účelové sporenie a životné poistenie poskytované zamestnávateľom za svojich zamestnancov nie sú uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak sa nejedná o zamestnanecký benefit upravený v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, alebo v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce. Príspevky zamestnávateľa, ktorý platí zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je možné uznať za daňový výdavok (náklad) najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.
Zamestnanec musí mať uzatvorenú zamestnaneckú zmluvu s DDS, na základe ktorej si prispieva sám na doplnkové dôchodkové sporenie a súčasne zamestnávateľskú zmluvu musí mať aj zamestnávateľ s DDS, na základe ktorej prispieva svojim zamestnancom na DDS
Otázka č. 2 - výdavky na rekreáciu
Zamestnanec bol v januári 2024 na týždennej rekreácii, za čo zaplatil 650 eur. Dňa 10.3.2024 požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ktorý mu bol vyplatený v sume 275 eur v marcovej výplate. Môže si zamestnávateľ túto sumu zahrnúť do daňových výdavkov?
Odpoveď
Aj napriek tomu, že § 152a Zákonníka práce ustanovuje 30 dňovú lehotu, v ktorej má zamestnanec preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu, je možné tento príspevok zamestnávateľa považovať za príspevok na rekreáciu poskytnutý podľa § 152a Zákonníka práce, ktorý je aj daňovým výdavkom.
Otázka č. 3 - výdavky na rekreáciu
Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ktorej sa zúčastnil od 2.1.2024 do 6.1.2024. Za rekreáciu zaplatil najskôr preddavok vo výške 110 eur dňa 28.12.2023 a potom doplatok v deň skončenia rekreácie v sume 60 eur. Môže si zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov príspevok na rekreáciu zamestnanca vo výške 170 eur, keď zamestnanec uhradil časť platby za rekreáciu v roku 2022?
Odpoveď
Zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov zahrnúť sumu vo výške 55 % zo sumy oprávnených výdavkov zamestnanca, t. j. 55 % zo 170 eur, čo predstavuje sumu 93,50 eura, aj keď časť platby vykonal zamestnanec ešte v roku 2023.
Otázka č. 4 - výdavky na rekreáciu
Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ktorému predložil 3 účtovné doklady o zaplatení ubytovania a stravy. Zamestnanec absolvoval rekreáciu v Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom hotelovom zariadení. Ide v danom prípade o oprávnené výdavky, pri ktorých má nárok na príspevok na rekreáciu?
Odpoveď
Podľa § 152a Zákonníka práce musí ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, pričom nie je stanovená podmienka ubytovania iba v jednom ubytovacom zariadení. Preto aj v prípade ubytovania v rôznych ubytovacích zariadeniach vzniká zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu.
