Úvod > Daň z príjmov > Daň z príjmov fyzickej osoby > Daňové výdavky > Výdavky na pracovné a sociálne podmienky zamestnancov > Výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie

Výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie

Výdavkami na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,

3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,

4. hmotné zabezpečenie žiaka (podľa § 26 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) a na poskytovanie praktického vyučovania; od 1.9.2018 aj výdavky na odmenu za produktívnu prácu (podľa § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, náklady (výdavky) na podnikové štipendium (podľa § 27 ods. 6 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (§ 4, § 6 a § 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov),

5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených Zákonníkom práce a od 1.1.2019 aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce,

6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi,

7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia.

 
Od 1.1.2018 sú daňovými výdavkami zamestnávateľa aj
 
1. výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec, alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu klasifikácie produktov 29.10.3, to sú motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb (autobusy) okrem trolejbusov a elektrobusov.
 
2. výdavky zamestnávateľa na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere  v budovách zatriedených  do kódov klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Kód 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahrňuje oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód 113 Ostatné budovy na bývanie zahrňuje ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.
 
FAQ

Otázka č.1  – príspevky na súkromné životné poistenie
Firma sa rozhodla prispievať svojím zamestnancom na súkromné životné poistenie. Tento príspevok tvorí v zmysle interných predpisov firmy mzdovú zložku zamestnanca, ktorému sa uvedené poistenie v hodnote tohto poistenia zdaňuje. Je uvedený náklad daňovo uznaným nákladom pre firmu?
Odpoveď
Príspevky na účelové sporenie a životné poistenie poskytované zamestnávateľom za svojich zamestnancov nie sú uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak sa nejedná o zamestnanecký benefit upravený v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, alebo v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.  
Príspevky zamestnávateľa, ktorý platí zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov,  je možné uznať za daňový výdavok (náklad) najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.
Zamestnanec musí mať uzatvorenú zamestnaneckú zmluvu s DDS, na základe ktorej si prispieva sám na doplnkové dôchodkové sporenie a súčasne zamestnávateľskú zmluvu musí mať aj zamestnávateľ s DDS, na základe ktorej prispieva svojim zamestnancom na DDS
 
Otázka č. 2 - výdavky na rekreáciu
Zamestnanec bol v januári 2019 na týždennej rekreácii, za čo zaplatil 650 eur. Dňa 10.3.2019 požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ktorý mu bol vyplatený v sume 275 eur v marcovej výplate. Môže si zamestnávateľ túto sumu zahrnúť do daňových výdavkov?
Odpoveď
Aj napriek tomu, že § 152a Zákonníka práce ustanovuje 30 dňovú lehotu, v ktorej má zamestnanec preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu, je možné tento príspevok zamestnávateľa považovať za príspevok na rekreáciu poskytnutý podľa § 152a Zákonníka práce, ktorý je aj daňovým výdavkom.
 
Otázka č. 3 - výdavky na rekreáciu
Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ktorej sa zúčastnil od 2.1.2019 do 6.1.2019. Za rekreáciu zaplatil najskôr preddavok vo výške 110 eur dňa 28.12.2018 a potom doplatok v deň skončenia rekreácie v sume 60 eur. Môže si zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov príspevok na rekreáciu zamestnanca vo výške 170 eur, keď zamestnanec uhradil časť platby za rekreáciu v roku 2018?
Odpoveď
Keďže zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu, ktorej sa zúčastnil po 1.1.2019, zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov zahrnúť sumu vo výške 55 % zo sumy oprávnených výdavkov zamestnanca, t. j. 55 % zo 170 eur, čo predstavuje sumu 93,50 eura, aj keď časť platby vykonal ešte v roku 2018. 
 
Otázka č. 4 - výdavky na rekreáciu
Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu, ktorej sa zúčastnil od 28.12.2018 do 6.1.2019. Za túto rekreáciu zaplatil preddavok dňa 28.12.2018 vo výške 50 eur a potom doplatok v deň skončenia rekreácie 6.1.2019 vo výške 60 eur. Môže si zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov príspevok vyplatený zamestnancovi vo výške 60,50 eura?
Odpoveď
Nie, nakoľko daňovým výdavkom môže byť iba príspevok na rekreáciu zamestnanca, ktorá sa začala po 1.1.2019.
 
Otázka č. 5 - výdavky na rekreáciu
Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ktorému predložil 3 účtovné doklady o zaplatení ubytovania a stravy. Zamestnanec absolvoval rekreáciu v Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom hotelovom zariadení. Ide v danom prípade o oprávnené výdavky, pri ktorých má nárok na príspevok na rekreáciu?
Odpoveď
Podľa § 152a Zákonníka práce musí ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, pričom nie je stanovená podmienka ubytovania iba v jednom ubytovacom zariadení. Preto aj v prípade ubytovania v rôznych ubytovacích zariadeniach vzniká zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu.